Keď chcete Boha rozosmiať, povedzte mu o svojich plánoch. Preukrutný gýč, ktorý mi, verím, odpustíte v tejto sviatočnej povznesenej atmosfére. Ale nech si o tej vete myslím čokoľvek, vystihuje presne to, čo ma počas aktuálne končiaceho preletu okolo Slnka stretlo. Dámy a páni, môj rok 2013…

  • Výzva! – nočná hra pre geocacherov s nečakanou účasťou a prekvapivými momentami. Zobrať dlho odkladané šifry, pridať tomu kvalitne jesenný terén a autentickú atmosféru noci. O organizovaní takéhoto eventu som sníval dlho (odkedy som objavil podobné aktivity v Brne) a tento rok sa to vďaka skvelému tímu stalo skutočnosťou. Zobraziť viac informácií
  • úlomky mediamatiky – škola mi aj tento rok dala veľa drobností, ktoré sa nezabúdajú: kým v roku 2012 som cestoval do Prahy na konferenciu o nových médiách ako zvedavý účastník, tento rok ste moju fotku mohli nájsť aj v programe (a bolo to minimálne pre mňa veľmi silných pár minút) Zobraziť viac informácií ; nemôžem vynechať spoluprácu so Slovenskou filharmóniou, kde sme najprv absolvovali predmet Videostreaming a následne sme dostali možnosť praxovať tam pri digitalizácii archívov Zobraziť viac informácií ; a dotretice nemôžem vynechať veľkú oslavu desaťročnice našej katedry spojenú s množstvom aktivít & “menším” redizajnom. Skrátka a jednoducho, táto škola sa nedá opísať, len zažiť.
  • nočné výlety – jazda v noci autom je pre mňa asi najkrajší druh “terapie”, kedy mám príležitosť zrovnať si v hlave všetky myšlienky a oddychovať od všetkých starostí. Tento rok som na tieto malé akcie začal volať aj kamošov, s ktorými sme prežili miestami neopísateľné zážitky a spoznali poriadny kus Slovenska, ktoré má v noci veľmi špecifickú atmosféru.
  • Bábková Žilina – festival, ktorý sa stal pre mňa vrcholom tohtoročného navštevovania divadiel. Za tých pár rokov, kedy som objavil záľubu v tomto umení som nezažil tak koncentrovaný mix predstavení, počas ktorého som nevychádzal z úžasu. Napriek tomu, že moja srdcovka – Bábkové divadlo Žilina – je momentálne v rekonštrukcii, stvorilo akciu medzinárodných rozmerov. Zobraziť viac informácií
  • lezectvo – na sklonku minulého roka som sa začal pohrávať s myšlienkou, že tie kešky na skalách a stromoch nie sú tak zlé ako sa zdá. A len čo príroda dovolila (povedzme si narovinu: tento rok s jarou celkom otáľala), vrhol som sa do toho naozaj bezhlavo. Nesťažujem sa, skôr žasnem nad tým, aké zážitky to prinieslo. Z množstva športov, ktoré som kedy vyskúšal, tento prevyšuje ostatné o pekných pár dĺžok. Okrem toho som konečne spoznal môj “domovský bar” K2 aj z druhej strany – boulderingovej steny.
  • KROS – nebudem nudiť príbehom, ako sa to stalo, lebo zahŕňa veľa stresu, strachu a krvi. Za najdôležitejšie považujem to, že sa zbúrali moje predstavy o tom, aká bude moja prípadná IT kariéra v kancelárii strašná. Keď v tej kancelárii sedia dobrí ľudia, ide veľa negatív bokom. A keby len v kancelárii..
  • spoločenské hry – nepamätám si celkom, kedy som sa naposledy tak často hral. Hry ma veľa rokov nebavili. Asi preto, že som bol pri nich sám. Tento rok je to naopak: od Osadníkov z Katanu pri čaji, cez nové neznáme hry v žilinskom Artfore , po Tony Hawk Shred po práci – voľný čas mi spríjemňujú aktivity navonok infantilné, no vo svojej podstate viac než potrebné.
  • čistenie Vodného diela Žilina – ďalšia geocachingom motivovaná akcia, pri ktorej sme sa vrhli na to množstvo bordelu, ktoré sa nakopilo v najvyhľadávanejšej oddychovej zóne v Žiline. Nechcelo sa mi veriť ako rýchlo mi miznú zásoby vriec na odpad z rúk a tiež aké množstvo ľudí priložilo ruku k dielu. Zobraziť viac informácií
  • Noc literatúry – ak tento článok číta niektorá moja učiteľka slovenského jazyka zo strednej školy, tak zrejme dostáva infarkt. Grečnár, fanúšik literatúry. Faktom je, že ma vždy otravovalo len učiť sa o množstve knižiek, ktoré nemá človek priestor prečítať. A neurazte sa, tie úryvky z hodín, škoda reči. Knihy som mal vždy rád, preto som riskol účasť na žilinskej Noci literatúry a neľutoval som. Navštíviť miesta, kam by som sa bežne v meste nedostal, počúvať príbehy, ktoré by som zrejme do rúk nechytil a celú noc zavŕšiť v legendárnej žilinskej krčmičke pri príbehu, ktorý ma smiechom rozplakal ako malé decko – nekúp to. Zobraziť viac informácií

Okrem prehľadu mojich osobných “naj” vecí som sa rozhodol tento rok zaradiť aj prehľad inej tvorby, ktorú som objavil a prirástla mi k srdcu:

  • blog Daniela Heviera – kým mal profil na Facebooku, neskrýval som svoje nadšenie z toho, ako dokáže inšpirovať, po jeho zrušení som však nehľadal nič cielené do momentu, keď som stál pred dôležitým rozhodnutím a zhodou okolností v tom čase publikoval jedno nedeľné zamyslenie, ktoré mi pomohlo usporiadať myšlienky; za úplný tohtoročný top považujem jeho Otčenáš, pri ktorom som stránku hevi.sk zaradil na prvé miesto v mojej čítačke
  • film jOBS – tí, ktorí čítali životopis Steva Jobsa sa k tomuto filmu vyjadrovali vcelku negatívne, no ja osobne som toho názoru, že tí, ktorí o Jobsovi vedeli maximálne to, že mal nejakú ovocnú firmu dostali v kinách príležitosť dozvedieť sa niečo viac o človeku, ktorý výrazne ovplyvnil technologický svet
  • song Parting Glass – pri prechádzaní dobrých reklám za posledný rok som dostal odkaz na promo Tullamore Dew, kde zaznela pesnička, o ktorej som doteraz nemal tušenia a takpovediac ju už neviem dostať z hlavy :)
  • kniha Zvláštní problém Františka S. – hoci filmy ako Pelíšky alebo Občanský průkaz považujem za skvelé, nikdy som nehľadal zdroj humoru, ktorý ma v nich bavil; celé to zmenil kolega, ktorý mi odporučil tvorbu Petra Šabacha, na motívy ktorej vznikli tieto filmy
  • album Hlasy – hudbu Riša Müllera môžem rovnako, ako acapella zoskupenia, ktorými sú na slovensku napríklad Fragile.. takže keď som do rúk dostal tento album, bolo mi jasné, že tento rok už má svojho víťaza

Zostaviť tento zoznam nebolo ľahké. Píšem to každý rok, no niekedy tú váhu prikladali skôr negatívne emócie a chuť zmeniť mnohé. Tento raz však môžem úprimne povedať, že som do boja musel zapojiť množstvo štatistiky, aby som vybral z množstva skvelých momentov tento rok tie najreprezentatívnejšie. Pri príprave tohto článku som prešiel predošlé zápisky na blogu a zistil, že v mnohých končím ďakovaním. Nie je to náhoda: rok 2013 priniesol veľa nových skúseností a jeho súčasťou boli skvelí ľudia, ktorým som skutočne vďačný za množstvo vecí.

Takže priatelia, posledné v tomto roku, čo zostáva je zdvihnúť pohár a napísať:
Good night and joy be with you all!