Nepredvídateľný a recesistický. Takéto slová som počul na moju adresu a teraz pri písaní prehľadu toho najlepšieho si uvedomujem, že to je presná charakteristika nielen mňa, ale aj aktivít, ktoré sprevádzali končiaci sa rok. Napriek tomu však nebolo hľadanie “tých správnych” 10 momentov problém – ponúkali sa automaticky, stačilo len listovať spomienkami. A trochu aj fotkami.

10x01
Na vlastnej (voľnej) nohe
Asi najväčšia zmena v mojom živote tento rok nastala odchodom z Krosu (ak ste to doteraz nevedeli alebo pochybovali, tak áno, naozaj). Z možností, ktoré som dlhšiu dobu zvažoval sa nakoniec najviac oplatilo čakať do konca na najlepšiu, ktorá sa ponúkla v deň mojej rozlúčky s firmou. Konkrétne založenie vlastného podnikania. Od momentu ako som prešiel krstom ohňom pri snahe využiť Slovensko.sk všade kade chodím hlásam zvesť o neskutočných výhodách, keď má človek biznis a svoj osud vo vlastných rukách. Najviac ma však teší spolupráca s tímom skvelých ľudí v bedots, kde riešime super projekty. Čoskoro aj vo vašich mobiloch :)

10x02
Páchateľ sa vracia na miesto činu
Opakujem to často, ale školy sú pre mňa stále miestom, ktoré mám napriek mnohým problémom a nedokonalostiam niekde hlboko v srdci. Rovnako tak nevidím nič zlé na tom, keď sú absolventi hrdí na svoju alma mater a namiesto toho aby len v tichosti zhrabli diplom radšej hrdo šíria dobro o svojej škole ďalej. Pamätníci, ktorí ma stretávali určite vedia o tom, že aj so mnou to bolo počas štúdia ako na kolotoči. No keď prišiel mail s pozvaním na čaj, z ktorého sa vykľula možnosť učiť tvorbu webov, neodolal som. A za najlepší považujem moment, keď sa spoza monitoru študenta ozvalo “ahá” znamenajúce, že sa tu práve niekto niečo naučil.

10x03
S bicyklom na večné časy a nikdy inak
Hneď na začiatku roka som si spravil vianoce, nový rok, vďakyvzdanie, veľkú noc aj deň ústavy naraz – kúpil som si Demo. Pre ne-bikerov: to je model zjazdového biku, po ktorom som dlho slintal. Je síce pravda, že nemá tak všestranné využitie ako enduro, ktoré naň začína trochu žiarliť, ale oba biky so mnou prežili celkom veselý rok. Niektoré detaily rozpíšem v osobitne (lebo stoja za silnú zmienku), ale celkovo musím povedať, že 2015ty rok som strávil dosť veľa dní na dvoch kolesách a vyskúšal si napríklad prvýkrát v živote preteky, z ktorých mám veľa ftipných historiek od toho, ako roztrhnúť reťaz cestou na lanovke, po výsledky, ktoré rozprávam len po niekoľkých pivách spojených so sebabičovaním. Navyše som spoznal Rychlebské stezky, ktoré sú pre bikerov doslova raj. Naozaj celé dobre.

10x04
#LetavayovaSiBerieNemetha
Heštek svadba. Takýchto udalostí som zažil niekoľko, no najviac mi v pamäti utkvela neskutočne pohodová svadba Janky a Miša. Skromne vyhlasovali, že nepôjde o akciu roka – ani sa o to nesnažili, no myslím, že sa trochu mýlili. Mali len jednoduché požiadavky: chlapi motýlik a traky, baby bodkované šaty. A namiesto kvetov knižky! Tri dni strávené v Mašekovom mlyne pri Vrábloch na svadbe, ktorá nemala s tradičnými zábavami spoločné asi nič, sú jednými z najkrajších spomienok na toto leto. A vždy, keď počujem 150 od Modrých hôr, mám pred očami pohľad na novomanželov, ako svoj tanec prežívajú niekde v noci na dvore pred mlynom a s ostatnými dvíhajú ruky ako na úplne “normálnom” koncerte. Pre mňa však zostane navždy záhadou to, ako sa dokázali v podstate neznáme skupinky (a často aj jednotlivci), ktorí sa priamo nepoznali, spoločne baviť a rozumieť si aj bez rokov známostí a formálneho predstavovania.

10x05
Medium-rare porno pre žalúdok
Tento rok sa vo mne naplno prejavili pudy, ktoré zrejme v našej rase pretrvávajú od praveku, keď sa podarilo zajebať mamuta v období lesných požiarov a následne zistiť, že tepelná úprava poriadneho kusu mäsa je asi ten najlepší spôsob obživy pre chlapa (pražena zrejme odšťavovala zeleninu a tvárila sa, že to chutí rovnako dobre – minimálne to vykresľujú lifestylové magazíny a tie sa predsa nemýlia, či?). Moje nákupy kníh sa razom zmenili na zásobovanie sa kuchárkami, oheň sa stal jedným z najlepších kamarátov a dokázal som presedieť hodiny pri hľadaní novej inšpirácie na prípravu steakov, ktoré by kamoš označil ako “dôstojné a správne”. Ak sa totiž nechcete uspokojiť s prebaľovaným a tisíckrát marinovaným mäsom z predajných pultov univerzálnych obchodov, kde kúpite tenisky, televízor aj steak vedľa seba, zistíte, že pripraviť poriadnu žranicu, na to MasterCard naozaj nestačí. Nuž, vegetarián zo mňa nebude…

10x06
Zas tie krabičky
Dlho som geocachingu moc nedával, krabice som lovil len tak pro-forma, často až po tom, ako ma k nejakej dokopal iný kešer a dokonca často aj nekešer. Koncom roka však prišli nakopnutia od kamarátok ktoré sa dali na túto aktivitu (a opäť som mal možnosť vidieť, ako vie táto hra podnecovať) v spojení s návratom k tradičnej žilinskej FTF partii a bolo vymaľované. Eventy, nové nápady na kešky, výlety, občianske združenie, x ďalších aktivít. Začínam mať pocit, že ten skapatý pes v Žiline, ktorá bola kedysi Mekkou slovenského geocachingu sa pomaly vracia späť k životu. Trochu dobitý vekom, ale predsa. Dobré veci sa chystajú priatelia, tešte sa. Ja osobne sa najviac teším tímu prekladateľov, ktorý sa podarilo tento rok dať dokopy a čaká ho veľa práce na projektoch. Držte palce.

10x07
Pozdravujem vás, lesy, hory
Moju oficiálnu dovolenku som trávil s partiou bikerov v rakúskych Alpách. Ak som niekde vyššie nazval Rychleby rajom pre bikerov, tu majú aktualizovanú nirvánu na najnovšiu verziu nazvanú Saalbach. Prvý dojem vo mne tieto hory zanechali už cestou na ubytovanie, kde som pri prechádzaní okolo prvých kopcov musel zastaviť na parkovisku a len tak pár minút sedieť a žasnúť nad nádherou, ktorú som videl. Ten pocit nedokáže sprostredkovať nijaké video alebo fotka na internete – stáť ako malá bodka pod kurva vysokými kopcami, ktoré o pár hodín budete prechádzať na biku, na ten pocit tak skoro nezabudnem. Navyše všetko ostatné dotváralo perfektný dojem: príjemní domáci, život v spojení s prírodou (a nemyslím tým nejakú simuláciu praveku, len spôsob, ako pristupovať k horám tak, aby si ich užili návštevníci a súčasne sa zachovala príroda), perfektné traily ktoré ponúkali pre každého inú výzvu a samozrejme super partia, s ktorou to bola dovolenka síce fyzicky náročná, ale stále oddychová.

10x08
Život v matrixe hádaniek
Tento rok som zistil, že ma baví udržovať si pozornosť a hlavu v stave istej “výzvy”. Možno to znie na začiatok zmätočne, ale jednoducho povedané, rád riešim úlohy a hlavolamy, ktoré predstavujú poriadnu výzvu pre mozog. Preto som sa na začiatku roka vrhol na Manikovu HRU, z ktorej som mal až paranoidné stavy bezmocnosti; opäť s chuťou nahryzol Sendvič a ako posledné som do zoznamu mojich obľúbených aktivít pridal únikové hry, o ktorých ste si mohli už niečo prečítať na mojom blogu. Okrem toho som zistil, že ma baví riešiť programátorské úlohy, ktoré kolegovia odbili konštatovaním “to sa nedá” :)

10x09
Až já půjdu povandruju
Moja záľuba vo výletoch dostala zadosť aj tento rok. Či to bola rozlúčka so slobodou v stovežatej, ktorá mala tendenciu kmitať pri predpovedi úspešnosti u ženícha medzi “vymaže nás zo života” po “prepíše na nás celý majetok”; či to bol D1 trip na pokračovanie, kde sme nechávali kľúčové rozhodnutia na kocku v aute a potom si dávali slovanské mená na Devíne a spievali Bohemian Rhapsody cestou na Štrbské pleso; alebo návšteva Londýna kde sme sa síce vyhli mainstreamu ako je Tower Bridge ale zato si nasvietili v noci kokotí most. Všetky tieto akcie mali svoje nezameniteľné čaro a nezmazateľné fotky v mojej pamäti :D

10x10
Go, go, go!
Tak ako som vyššie spomínal pudy, ktoré smerujú k poriadnemu kusu mäsa, nemôžem nespomenúť ďalšiu aktivitu v ktorej sa nachádzajú prevažne chalani – hranie sa na vojnu. Nemyslím to teraz ako politický komentár situácie vo svete či u nás, ale ako spomienku keď sme sa v detstve naháňali po lese a vyrábali zbrane. S vekom sa táto záľuba utlmuje (zopár extrémnych prípadov si podá prihlášku na akadémiu ozbrojených síl), no nevymiera. Keďže sa v Žiline objavila laser-tag aréna, pribudla na mapu lokalita, ktorá spĺňa veľa náročných kritérií: zbrane, akciu, technológie, lasery, pivo, stolný futbal, zastavte ma niekto… Treba vyskúšať. A nie raz. Okrem toho sa to pri mojom testovaní rôznych fyzických aktivít ukázalo ako jedno z mála motivujúcich prostredí, kde sa zničím dokonale a navyše ma to aj baví. Kam sa hrabú zábavnosťou napríklad posilky a podobné útrpné ustanovizne.

Veľkú časť tohto článku som si už tradične predpripravil, pretože koniec roka trávim rovnako, ako rok samotný: rozlietaný na mnohých akciách so skvelými ľuďmi. Vždy si však nechávam v systéme záver nedokončený a dopisujem ho až ako definitívnu bodku za celým rokom. Posledné “seriózne” aktivity v tomto roku nedopadli tak dobre, ako by som si želal a miestami som bojoval s tým, aby posledná veta článku nebola citát z Landovho muzikálu Krysař (čo už blízki kamoši vedia, že je hlboko temná nálada u mňa).

Namiesto temnoty som si však uvedomil, že ešte nikdy som na mojom blogu nespomenul jednu báseň, ktorá ma svojim textom vždy dostane. Úryvok z Tennysonovej básne Odyseus (Ulysses) zhodou okolností vybrali aj tvorcovia seriálu Frasier ako rozlúčku v poslednej epizóde. Pripomína, že veci už nemôžu byť také, ako kedysi, ale cesta pokračuje ďalej. Držte palce, začiatok 2016 bude turbolentný. A potom už len kurvy, chlast a chlebíčky.

Made weak by time and fate, but strong in will
To strive, to seek, to find, and not to yield.