Kliatba sa naplnila. Do roka a do dňa som dokonale zmenil názor na moju školu. Kým minulý rok som o taktomto čase lietal radosťou, dnes sa viac triezvo prizerám na niečo ako tragikomické divadlo s názvom gymnázium. Počas roka nám na hodinách chémie naša riaditeľka viackrát spomínala zaujímavú vetu, ktorú sme brali viac humorne, ako vážne, lenže aspoň malý kúsok pravdy tam bol. Ste budúca inteligencia! Vlastne, s tým musím aj ja súhlasiť. Gymnázium je podľa mňa dosť univerzálnym vstupom do života, učíme sa naozaj všestranne. Dokonca aj ja, známy povaľač pri PC som si tam užil aj telesného rozvoja. [ Read More ]
Nadpis ako vytrhnutý z minulosti. To, čo si Slovensko pretrpelo pred niečo viac ako rokom teraz trápi Českú republiku. A sprevádzajú to rovnaké symptómy, ako u nás. Keď prepínam (momentálne veľmi bohatú) ponuku televíznych programov, ktorú mám zoradenú podľa krajiny a popularity, mám pocit, že sa stále pozerám na tú istú televíznu stanicu. Všetky české spravodajské relácie sú (umelo?) živené témou vtáčej chrípky. Za absolútnu nechutnosť považujem k večeri zábery, ako vpichujú hydine do pľúc smrtiacu látku. Pomaly sa začínam báť čokoľvek pri televízii konzumovať, aby som to neskôr nemusel zoškrabovať z obrazovky. Aj keď, na brutalitu televíznej čiernej kroniky [ Read More ]
Konečne je za mnou triedny výlet. Akcia, ktorá prináša radosť 2-krát. Keď začína a keď končí. Nanešťastie. Pôvodne som si tam chcel oddýchnuť od všedných starostí a problémov, v tichu slovenskej prírody si prečítať dobrú knihu a podobne. To viete, plány… Sám by som bol prekvapený, keby bolo všetko OK. Samozrejme, nebolo. Nejdem tu rozvádzať denníkové zápisky, čo sa kedy, s kým, ako a prečo udialo. Moji spolužiaci by sa asi nepotešili. Počas výletu sa mi len potvrdilo príslovie z nadpisu. A tiež to, že v mojej triede je stále plno detí, chlapov pomenej. Len neviem, čo s tým… Predstavte [ Read More ]
Nie som opitý. Nie som pod vplyvom psychotropných látok. Nie som pod nátlakom vyššej moci. A predsa, píšem takýto komentár. Čo vlastne budem komentovať dnes? Pri slovíčku battle niektorých z vás iste napadne hip-hop. Pokojne by som mohol rýmovať a odpisovať súpera slovne aj niekoľko minút či hodín (záleží od nálady). Ale nie. To by bolo moc jednoduché. Tentoraz je to výzva na súboj vo FreeStyle Street Basketball-e. Ak ma poznáte, asi nechápavo krútite hlavou a hľadáte za predošlou vetou nejaký podfuck. Je jasné, že tam nejaký je. Nejde o reálny basketbal, ale o hru FreeStyle Street Basketball, ktorá je [ Read More ]
Všetkým ubližovaniachtivým chcem priniesť jednoduchý návod, ako ma “dostať na kolená”, inými slovami – ako ma doraziť. Sami zistíte, že to nie je ani tak ťažké, ako sa môže na prvý pohľad zdať… Komunikujte so mnou čisto vecne, najmä, ak sa dobre poznáme. Skúsili ste si niekedy uvedomiť, ako málo niekedy stačí. Konverzovať. Ale nie spôsobom, z ktorého som unavený po celom dni. Ráno po tom, ako opustím dom, som stále naladený na “oficiálnu” nôtu – jedným slovom, pracovne. Myslím, že nikomu neprospieva, že je nútený pokračovať v tomto duchu aj dávno po tom. Pýtajte sa veci, ktoré ste neskúšali [ Read More ]
Môžem sa vám položiť jednu veľmi osobnú otázku? Ale sľúbte mi, že budete odpovedať naozaj úprimne. Že budete odpovedať tak, ako by odpoveď nemal nik nikdy vidieť či počuť. Vlastne, ani nebude. Ale vystrašiť vás na začiatku som si nemohol odpustiť. Odpusťte. Moja otázka znie: aký je váš osobný hodnotový rebríček? Pod pojmom „osobný“ mám namysli skutočne osobné veci, ktoré o sebe často vieme len my sami. Napríklad môj hodnotový rebrík (malý rebríček by moje hodnoty sotva udržal) je približne takýto: život, rodina, priatelia, počítače, zábava, jedlo z babkinej kuchyne. Na vrchné priečky, tie, ktoré zverejňujeme, sa dostávajú veci, ktoré [ Read More ]
120… Divné číslo, nie? Zaujímavé, že 5! = 120… A rovnako 120 / 24 = 5… A mohol by som vymyslieť veľa príkladov, ktoré by vám nepovedali absolútne nič a ja by som pre seba stále obkecával to isté. Ale nie. Radšej vám priblížim niečo, čo sa ma posledných 10 mesiacov bytostne dotýkalo. Číslo 120 vyjadruje počet hodín. Hodín, ktoré som odučil ako vedúci záujmových útvarov na mojej škole. Čistého času 5 dní. Reálne toho bolo viac, takmer pravidelne sme začínali skôr. Ale budem sa držať papiera a oficiálností. Ani by ste neverili, aké vyčerpávajúce je rozprávanie. Vážne. Skúste 90 [ Read More ]
Milujem ovocie. Na rozdiel od zeleniny som od ovocia doslova závislý. Veď sa zamyslite, aké je prospešné. Napríklad taký pomaranč po trochu preflámovanej noci. Alebo jablká. Čerešne, za ktorými sme mnohí, ešte ako deti, lozili po stromoch. A aj exotické ovocie. To si, v našich končinách, nemôžeme dovoliť vlastnoručne pestovať a užívať si pri zbere (pravda, ak nemáme doma malú subtropickú oblasť). Je však jeden druh, ktorý mi v posledných mesiacoch prestáva čoraz viac chutiť. A nie preto, že by sa zmenila jeho kvalita. Len v podvedomí sa mi javí ako niečo nekalé, priam hnilé. Narovinu – sračka. Za to [ Read More ]