V krátkosti tu mám len niekoľko poznámok pod čiarou, ktoré sa prehnali mojou hlavou, dúfajúc že ich vypustenie verejné, prinesie upokojenie duševné. Márne. (18+)

To bola ale rýchlosť. Príde mi ako včera, keď som písal minuloročné 10x naj, a… Opäť sedím nad článkami, fotkami, poznámkami a spomienkami. Rekapitulujem, vyberám “naj” veci, ktoré ma zastihli za posledný rok.

Možno si niekto nevšimol, alebo skôr len pre úvod do problematiky: žijeme v 21. storočí. Plnom techniky, chaosu a strachu. Z čoho? Pozrime na 11. september 2001. Alebo na august 2007 v Londýne. Alebo na dopravný servis rádia Expres spred pol hodiny.

Ak vám nejde dokopy dátum publikovania príspevku s nadpisom, nezúfajte. Ešte na tom nie som tak zle, aby som Vianoce ohlasoval v predstihu. Veď všetko má svoj čas. Napríklad aj písanie vianočného pozdravu. Na prvý pohľad obligátna záležitosť, na druhý už trochu tvrdší kokosový orech.

Pár dní dozadu začala slovenský internet znepokojovať informácia o tom, že T-Com upravuje DNS servery tak, aby v prípade neexistujúcej stránky presmerovali používateľa na ich vlastný portál, preplnený nezmyselným spravodajstvom a reklamou. Vyjadrili sa viacerí, nuž, kopnem si i ja…

Záverečná. S touto pesničkou som kráčal vo štvrtok na autobusovú stanicu v Žiline, kde som sa mal pripojiť ku svojim spolužiakom a prežiť poslednú duchovnú obnovu na mojej škole. Na rozdiel od nich som išiel značne nervózny, pretože obsah celej obnovy som zobral na seba. A možno aj preto sa zakusnete do ďalších ramblingov.

Hrôzu a des vidím v očiach ľudí, ktorí vyslovujú túto vetu predomnou. Zvukovo sa približuje vete: “Ty si to ešte nedostala!?” a pomaly si začínam zvykať na to, že sa po takomto priznaní (o birmovke, nie jahodách) zmení postoj mnohých voči mne. Ale prečo je to tak?