Každý o nich už čo-to počul, služobne internetovo starší používatelia zrejme aj na vlastnej koži zažili. Internet kedysi nebol samý klon phpBB či Invision Boardu. To ako neexistovali diskusie SME, alebo hojko? – mohli by znieť udivené výkriky. Ech, veru nie. Technológia však ide vpred a preto je čas na inovácie. Aj medzi skalnými.
Druhý týždňový glosátor budem venovať siedmim statočným – kandidátom na prezidenta SR. Ono, niekedy to chce naozaj gule postaviť sa a kandidovať, napriek vopred známej prehre. Prípadne ísť do diskusií, nečakajúc ostré otázky. Aj také boli moje prvé voľby…
Keď to nejde, tak to nejde… Po zverejnení predbežných výsledkov prvého kola parlamentných volieb som mal jasno. Dobre, môj kandidát sa do paláca sťahovať nebude. A bude druhé kolo. Lenže hneď na to vyvstala zložitá otázka. Voliť? A ak áno, koho?
Dobre, opravím hneď na začiatku: maturita – formalita. Všetci, čo ju majú za sebou, to na plné ústa tvrdia. Málokto z nich to však tvrdil aj pred ňou. Keďže prvé kolo cirkusu máme úspešne za sebou, nebolo by od veci dať si jedno poldeci hodnotiť a zmiešať dojmy s pojmami.
Raz si tak idem po ulici premýšľajúc o tomto blogu, zrazu sa nadomnou roztrhnú mraky a prehovorí na mňa hlas: “Nemáš pravidelnú rubriku na blogu, ty hovädo!” Pôvodne som tento jav pripisoval zvýšenej hladine C21H30O2, ale nadobudol som pocit, že by som mal prísť s niečim vlastným. A preto prosím potlesk, týždňové (prepytujem) glosy :sedem začínajú.
Nájsť odvahu písať verejne o niektorých veciach je veľmi ťažké. Človek denne bojuje s rôznymi životnými situáciami a čas od času sa nájde taká, ktorá vyčnieva ponad ostatné. A poznáte – nutkanie o tom hneď napísať. Na tomto mieste mal byť môj názor na medziľudské vzťahy medzi mládežou, no výnimočne prinášam pohľad z druhej strany.
Keď sa v roku 2006 schyľovalo ku komunálnym voľbám, stála moja rodná Žilina pred vážnou výzvou. Mesto ovládané jedným človekom cez jeho blízkych spolupracovníkov totiž nie je možné len tak ľahko vytrhnúť z bežného diania a zasadiť do úplne novej situácie. Aj keď sa nádej črtala…
