Pravidelní čitatelia môjho blogu sa iste rozpamätajú na článok o tom, že ešte nemám birmovku. Takáto – pre niektorých – elementárna vec sa u mňa predpokladala, čo bolo zjednodušene dychvyrážajúce pri zistení, že nie je všetko tak, ako si mnohí myslia. Neskôr sa však stalo niečo, čo uviedlo veci do pohybu.
Všetci, čo sme nejakým spôsobom internetom reznutí vieme, čo je to e-mail. A vieme, že to vedia všetci, preto túto vedomosť zneužívame na vlastnú lenivosť a podobne. Keď chceme “potešiť” známeho, prepošleme mu nejakú infantilnú peknú prezentáciu. Samozrejme nezabudneme ponechať všetkých, ktorým už prešla cez ruky. Veď je to také osobné…
Ak sa ma niekedy spýtate, čo považujem za najväčšiu oslavu demokracie, tak odpoviem jednoznačne – voľby. Tých europarlamentných som sa zúčastnil aj ako člen komisie, ba dokonca predseda. Plánoval som živý prenos, no technická nedostupnosť internetu zmarila plány. Napriek tomu som nehodil klávesnicu do žita a zapisoval si veci, ktoré by som publikoval.
Slovensko sa začína venovať SMSkám. Opäť sa dostávajú na výslnie, aj vďaka masovej spamovacej kampani o nejakých autách. Kým sa zapájajú ľudia z vlastnej vôle (alebo si to aspoň len myslia), je to OK. Lenže čo v momente, keď začne posielať SMSky traktor? Vtedy najlepšie zabrániť už len prijatiu prvotnej reklamy.