Ako hlásajú všetky propagačné materiály, geocaching je hra. Vcelku zaujímavá myšlienka, možnosti spoznať nové veci, objaviť pekné miesta. Pred rokom som začínal, teraz nedávno som to zabalil. Dôvod jednoduchý a prozaický: to čo predvádzajú jednotlivci v mojom okolí nemá vôbec nič so zábavou, ktorú má hra prinášať. Severozápad Slovenska sa postupne zmenil na nekonečnú hru na mačku a myš.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh nariadenia. Pre nich, podľa výpisu, jeden z dvadsiatich materiálov na jednom rokovaní, nenápadný dokument, ku ktorému je problém dopracovať sa a treba dosť dobre hľadať, aby ho bežný smrteľník našiel. A pritom taká zmena… Končia sa dni, keď mladí prišli domov a namiesto hodín za počítačom či pri fľaši (isto nie Kofoly) išli na nejaký krúžok či športovať. Končia sa dni centier voľného času.
Tak ma napadlo (hladujúceho večer nad sójovými blbosťami), ako by asi znel recept na úspešný BarCamp. Nájdite vhodné útočisko, povolajte PR čarovnú vílu, vynechajte hokej a dúfajte v zázrak. No, nejdem predbiehať, len trochu opäť poodhaliť pozadie druhého žilinského BarCampu a vôbec jednej soboty, na ktorú tak skoro nezabudnem.