Takmer na rok presne, som sa opäť vďaka mojej škole ocitol v hlavnom meste našej milovanej krajiny. Opäť rovnaký obsah: parlament, hrad, Európske informačné centrum, Danielov pamätník, AuPark, divadlo. A opäť nové dojmy a skúsenosti.

Ranný príchod ku škole som si ako prvý vychutnával. Milujem atmosféru mesta. Ráno, keď sa prebúdza. Cesty boli prázdne, jazdilo sa skvele. Keďže som mal vyše hodiny a pol čas, dal som si menšiu prechádzku a nákup v Tescu (nemohol som doma v rýchlosti nájsť kravatu).

Po príchode do parlamentu prehliadka. Kovov sa nezbavím všetkých, čouž. Dnes ma aspoň nešteklili ako naposledy. Rovnaká prednáška o našej ústave, znakoch blablabla… To, čo počúvame v škole od ôsmeho ročníka ZŠ. Kto by predsa nepoznal našu hymnu.

Jedna z podstatných zmien, na ktoré som sa tešil a pre ktoré som si chcel môj trip z minulého roku zopakovať, bol fakt, že tentoraz mal parlament zasadať. Teda, nemohli sme dolu, fotiť sa, na balkóne tiež platili väčšie bezpečnostné pravidlá. Z môjho pohľadu zbytočné, ale načo sa hádať. Nakoniec k ničomu nedošlo. “Zo zákulisia” prišiel Mečiar, ktorý nám na balkón zakričal len “Už nič nebude, choďte domov.” Mal pravdu. Keď sa neskôr posrlanci zišli, nebola ich ani polovica a tak si zaželali pekný víkend. Len my sme tam ničnerobením zabili hodinu a pol, počas ktorej sme stihli prebrať aj to, ako umývajú luster. Pri odchode sa pri nás zastavili páni Mikloško a Palko, ktorí nám stihli zdôrazniť, aké dôležité sú cudzie jazyky (spomínate na Jahnátkovu angličtinu? :-D )

Prezreli sme si zvonku hrad a vďaka meškaniu v parlamente sme namiesto prednášky v Európskom informačnom centre (ktoré je môj vzor v technickom zariaďovaní učební – doslova technické nebo) len pobrali miniknižky o svojich právach a pustili sa do prehliadky mesta na vlastnú päsť.

Ja som si nemohol odpustiť jednu typickú zastávku, kam idem vždy, keď som v Bratislave – Danov pamätník. Čas a vandali sa už stihli podpísať aj naň. Doslova. :-(

Klincom dňa bola predpremiéra Domu v stráni v novej budove SND. To nie je kultúrny stánok. To je panelák s veľkými miestnosťami. Ale predstavenie bolo skvelé, niekoľko hercov, ktorých mám rád sa objavilo aj tu, a s nimi veta, ktorú pridávam do svojho zoznamu večných citátov: Pretrp, aj Boh ťa trpí!