Riešenie úloh je pre geocacherov takmer dennou aktivitou. Rovnako ako predieranie sa nie príliš luxusným terénom. Tieto činnosti sú však zväčša oddelené – vyriešite v pohodlí domova úlohu a presuniete sa von, kde idete za istým cieľom. Presne takáto nebola Výzva!, ktorú sme zorganizovali.

SPOILER ALERT

Tento článok je zmesou mojich dojmov, poznámok, šifier a tiež autorských riešení použitých úloh. Je dlhší ako zvyčajne, no má to svoj dôvod.

Ako to celé začalo

S myšlienkou zorganizovať veľkú nočnú hru na preverenie všemožných skillov ostatných geocacherov som sa začal zaoberať niekoľko rokov dozadu. Pre zložitosť, nedostatok času a najmä malého okruhu ľudí, s ktorými by bolo možné niečo tak trochu megalomanské zorganizovať som stále tento nápad presúval v kalendári na neurčito. Pri letnej opekačke som sa dal do reči s TeeBeem, ktorý začal rozprávať o tom, že v Žiline máme sezónne eventy, ktoré sa tešia obľube: jarné upratovanie, letné opekačky a zimné punčovice. S tímom, ktorý sa začal rysovať, som si vedel predstaviť aj niečo viac, ako popíjanie pri ohni. Aj keď i to má svoje neodškriepiteľné čaro.

Prípravy nabrali rýchly spád, po pár vymenených mailoch a správach sme sedeli pri pive a triedili nápady. Za dva mesiace sme vytvorili niečo, čo na papieri vyzeralo celkom použiteľne. A najmä sa blížil čas eventu. Vznikla Výzva! (GC4N1PB)

Prípravy

Eventu predchádzalo nielen plánovanie jednotlivých stanovísk (rozobraných nižšie), ale aj servisných vecí okolo: hľadanie sponzorov, fyzická príprava zadaní, vybavovanie potrebných záležitostí. V tomto sa ukazuje zdieľaný dokument ako geniálna pomôcka. Ešte stále.

Vďaka zoznamu registrovaných tímov sme vedeli akú účasť môžeme očakávať (pretože býva skôr pravidlom, že mnohí prídu na event bez predošlého ohlásenia, čo by nám spôsobilo nejednu vrásku na tvári). Posledné noci pred eventom patrili tlačeniu stoviek papierov, lepenia zadaní do obálok, skartovania a podobných “kancelárskych” činností. Pripravili sme aj špeciálnu brožúru pre účastníkov, v ktorej mali dostupné jednoduché riešenia rôznych šifier pre tých, ktorí nemajú so sebou napr. internetové pripojenie; informácie o pravidlách, poskytovaní prvej pomoci, priestor na poznámky či kontakty na organizátorov, “keby náhodou”.

Do terénu sme sa vrhli až v deň D, ráno pred eventom. Tam sa mi podarilo pomýliť si čas stretnutia a na dohodnutom mieste som stepoval hodinu pred všetkými. Na druhú stranu musím povedať, že pohľad na ranný les v ktorom sa cez hmlu prediera svetlo je veľmi silný moment. Oproti pôvodnému plánu sa naše prípravy naťahovali, stále sme niekam odbiehali a priznám sa, že mi nebolo všetko jedno, keď som dve hodiny pred začiatkom behal po AuParku a zháňal špeciálnu knižku. Ale to je trochu iný, hoci príbuzný, príbeh.

Asi hodinu pred úvodom sa zjavili prví účastníci a postupne začali prichádzať menšie skupinky. Keď som však videl 10 minút pred začiatkom, ako sa k nám rúti celá horda, ktorá vyzerala skôr ako autobusový zájazd, prepotil som vraj funkčné tričko za sekundu. Prirodzená reakcia tela na takýto šok. Chalani pripravovali posledné stanoviská a s úderom šiestej hodiny som zobral mikrofón a začal rozdávať pokyny. Do tohto momentu sme to mohli zvrtnúť na pohodové opekanie pri pivku, odteraz už nebola cesta späť.

Keďže sme mali ohlásené meškanie pár jedincov, umožnili sme všetkým občerstviť sa tým, čo zabezpečili naši sponzori. 50-litrový sud piva a dve palety radlerov mizli postupne, lebo viacerí tušili, že bude potrebná skôr triezva myseľ a dobrá orientácia. Pripomenul som základné bezpečnostné pravidlá (a informoval o tom, že ak sa niekto nevráti do 23:30, povolávame záchranárov – čo sme mysleli vážne, no stále verili, že to bude len v rovine navodenia napätejšej atmosféry, aby si uvedomili, že naozaj nejde o večer pri rodinnom krbe) a o 18:30 sme vytiahli nulté zadanie.

Stanoviská, šifry, prechod hrou

Stage 0: “Puzzle”

História skladania puzzle je medzi geocachermi v Žiline veľmi obľúbená. Do dnes mi mnohí s radosťou a miernou vyhrážkou fyzickou likvidáciou pripomínajú, ako som ich na Vianoce 2010 nechal skladať niekoľkosto kusový flash obrázok. Bola by škoda nevyužiť túto lásku aj na evente.

Tímy dostali zoskartované súradnice ukazujúce na stage 1. Bolo len na šikovnosti ich rúk (a niekedy aj predstavivosti), ako rýchlo poskladajú správu. Na pomýlenie sme tieto súradnice napísali celkom pekným, ale “pretiahnutým” fontom.

S riešením nemal nik závažné problémy, všetkým tímom bolo jasné, aká je ich úloha. Postupne sa dvíhali skupiny, štartovali čelovky a už sme videli len miznúce svetlá na druhej strane lúky. Od tohto momentu sme mohli len dúfať, že sa nič organizačne nepokazí. Prekvapil nás však jeden tím, ktorý z absolútne zle poskladaného obrázku prečítal správne súradnice skoro hneď. Ja osobne by som ich nedokázal, napriek tomu, že som odpoveď poznal.

Ale musím sa priznať: ten pohľad na ľudí, ktorí sa hneď rozdelili do skupín a začali riešiť prvú úlohu, to bol prvý moment, keď som začal veriť, že to dopadne dobre. Nie organizačne, ale skôr pocitovo.

Stage 1: Opis cesty

V starej búde našli tímy obálku s úlohou. Na papieri mali opis cesty, ktorý vyzeral, ako by sa ich snažil navigovať niekto pod silným vplyvom. Čohokoľvek.

Malá ukážka: Mal som pocit, že ideme do Ruska, ale nakoniec sme to otočili k rovníku.

No povedzte, napadlo by vám kresliť si svetové strany podľa opisu cesty do mriežky? Nám áno. A táto kresba ukazovala celkom pekné čísla. Skúška správnosti pre tých, ktorí si lámu hlavu nad tou vetou: riešenie je číslo 7. Rusko = východ, rovník = juh. Kreslíme zľava doprava a následne dolu. Pozeráme na “digitálnu” sedmičku.

Hneď prvá ostrá úloha v teréne sa pri betateste ukázala ako slušný náklad. Chalani si s ňou lámali hlavy poriadne dlho, takže sme sa rozhodli trochu zjednodušiť zadanie tým, že som tímom povedal hint hromadne ešte v rámci pokynov. Jedno nakopnutie k dobru, lebo som mal naozaj malú dušičku, že už z prvého hlavolamu sa vrátia tímy, zatnú mi sekeru do hlavy a napíšu taký log, že z neho budú plakať ešte aj deti mojich detí. Našťastie sa pohroma nekonala.

Stage 2: Strom

Úloha na tomto stanovisku bola jednoduchá: vyšplhať sa na strom (nebola potrebná žiadna výstroj, strom bol zjazdný aj pre tých, ktorí moc opičím praktikám neholdujú) a od neho sledovať odrazky na ďalších stromoch k nasledujúcemu stanovisku.

Takto napísané to znie veľmi jednoducho, ale časovo nám príprava tohto miesta zabrala viac, než sme chceli. Nakoniec však všetci našli ďalší stage, ako sme sa dozvedeli, aj vďaka chybe pri riešení úlohy 1. Nabudúce v nej musíme vyrobiť zložitejšie vzorce.

Stage 3: Piškvorky

Súťažiaci dostali do rúk štvorčekový papier kde boli veľmi zvláštne rozkreslené piškvorky. Najmä preto, že boli celkom zaujímavo rozstratené akoby nik z hráčov nechcel vyhrať. V skutočnosti však išlo o správu zakódovanú do 26 stĺpcov. To číslo nie je náhodné, ak uvážime, že geocachermi používaná “americká” abeceda má rovnaký počet písmen. Správu získali jednoduchým prečítaním písmen po riadkoch podľa poradia v abecede.

Tu sa prvýkrát objavili malé problémy pri riešení a prvé tímy požiadali o žolíka na telefóne. Celkovo sa však úloha ukázala ako bezproblémová, s celkom jednoduchou abecednou šifrou tímy počítali. Pravda, horšie malo len prísť.

Stage 4: Škôlkár

Táto úloha bola vytvorená ako posledná zo všetkých – predošlé nápady sme z rôznych dôvodov škrtali a jednoducho potrebovali sme niečo primitívne jednoduché a súčasne dostatočne diabolské. Tímy našli v obálke zhluk štrnástich 5-ciferných čísel rozdelených do dvoch stĺpcov. Už počet naznačoval, že pôjde o tradičné súradnice, ako ich však získať, bolo nad sily mnohých.

Príklad:
85019
88988
37652
91237

Riešenie je jednoduché: spočítať počet “uzavretých” častí v číslach. V prípade 85019 máme dve časti v číslici 8, jednu v 0 a jednu v 9 => výsledok 4. Takýmto postupom získame súradnice a môžeme pokračovať.

Pobavili nás tímy, ktoré zostali sklamané z našej pomôcky: úloha pre škôlkára, ajťák si s tým láme hlavu aj hodiny. Keď som vybavoval v poradí štvrtý telefonát s nápovedou, nechtiac za mnou Dušan nahnevane zakričal riešenie “tvary!” a ja som len počul v telefóne, ako sa táto nová informácia začala šíriť. Prakticky nevinná úloha sa stala brzdou pre väčšinu tímov.

Stage 5: Popis cesty cez priekopu

Les v ktorom sa odohrávala naša akcia je bohatý na rôzne diery, priekopy a podobné útvary, takže sme sa rozhodli využiť jednu z nich a navigovať ľudí po jednej takej smerom k ďalšej úlohe. Nebolo potrebné žiadne riešenie, len pridržiavanie sa pokynov na cestu.

Po ťažkej predošlej úlohe tímy čakalo zopár oddychových aktivít. Toto bola jedna z nich, no trochu sme zabudli, že trasu križuje jedna vychodená cesta, čo zmiatlo tímy napriek pokynom, ktoré dostali. Zdržanie však bolo len krátke.

Stage 6: Stará chatka

Predošlá úloha doviedla súťažiacich do starej chatky, kde sme ukryli ďalšie súradnice. Tentoraz sme ich nemaskovali tradične do krabíc alebo viditeľných balení, zvolili sme skôr inú cestu: pohodiť bežný lesný predmet. Nakoniec padla voľba na známy “kameň na kľúč” z eBay. Neskryli sme kľúč, ale papier s napísanými súradnicami.

Ten papier sa skoro stal osudným pre tímy, ktoré už trpeli paranojou z našich výmyslov – súradnice sme napísali do kameňa rukou, ostatné stage mali zadania vytlačené jednotným štýlom. Začali mať preto pocit, že sa ich snaží niekto oklamať a rozhodne by nemali pokračovať na určené miesto :D

Stage 7: Lesné a poľné indície

V okolí súradníc chalani vyrobili z lesných materiálov rôzne pokyny vo forme šípok a znakov, ktoré viedli tímy ďalej. Tento stage bol tak bezproblémový, že ani o ňom poriadne nemáme detaily. Tímy sledovali pokyny a dostali sa tak do finálnej časti našej výzvy.

Stage 8: Zápalky

Keď som prvýkrát uvažoval nad touto úlohou, vedel som, že sa o ňu budem biť až do konca, pretože podľa mňa je to jeden z tých momentov, keď človek chce byť približne 5 metrov nad zemou a sledovať čo sa pod ním deje. A najmä ako sa tvária účastníci, ktorí namiesto pokynov nájdu len zápalkovú krabičku. Pre každý tím jednu. Čo s nimi netušil skoro nik.

Teraz prišla chvíľa pre použitie toho, čo sme rozdali účastníkom už na začiatku a zdalo sa to zbytočné: brožúrka, ktorá obsahovala nudnú stranu pomenovanú “NANIČ MAPA”. Išlo o čiernobielu verziu google mapy blízkeho okolia nášho eventu, v ktorej bol zaznačený hlavný stan. Kúzlo prišlo vo chvíli, keď ste pomocou zápaliek nahriali túto stránku: do popredia vystúpilo mliekom vyznačené miesto ďalšej úlohy.

Pri navrhovaní som ani nepomyslel na to, že to bude trvať účastníkom tak dlho a že si na tomto zadaní skoro všetky tímy vystrieľajú žolíkov na telefóne. Každému sme už dali jasný pokyn: podpáľ mapu. Niektorí nám začali tvrdiť, že žiadnu nemajú, iní po chvíli pochopili a mapu spálili :D To sa stalo aj našim betatesterom.

Pôvodne sme chceli dať tímom len jednu brožúrku, nakoniec sme po testovacom incidente ponúkali dve. Ani to však nestačilo jednému tímu, ktorý skrátka spálil oba kusy a nevedel, čo ďalej :D tak sa napokon vybral k nášmu hlavnému stanu, pri ktorom bolo spoločné ohnisko – keď zápalky, tak asi treba ísť za ohňom. Logika zaujímavá, ale v tomto prípade nie príliš užitočná. Aj keď sme im nakoniec poskytli ešte jednu brožúru..

Zaujímavosťou bol stret s lesnou strážou, ktorá po vysvetlení len krútila nad masou dospelých, ktorí sa o deviatej večer hrajú na lúke so zápalkami. Našťastie všetci dobre dopadli.

Stage 9: Gravitácia

Posledný súťažný stage nemal nič spoločné s filmom, ktorý práve atakuje naše 3D kiná (a je asi prvým filmom, o ktorom smelo poviem, že si ho užijete len v 3D a len v kine – na dlhú dobu aj posledným, ale už odbieham). Našli na ňom zadanie, ktoré som sušil v šuflíku pekných pár mesiacov. Páčila sa mi myšlienka využitia fyzikálnych zákonov v statickom obrázku.

Pekný farebný QR kód? Omyl, priatelia. Najťažší moment, ktorý viedol k tomu, že sa skoro všetky zostávajúce skupinky spojili a riešili, tí, ktorí mohli, telefonovali, ostatní len bezradne skúšali inštalovať ďalšie a ďalšie čítačky kódov do svojich mobilov (chcel by som vidieť včerajšie štatistiky v Google Play store) a riešenie stále neprichádzalo. Keď si vypýtali nápovedu, dostalo sa im divnej odpovede: modrá gravitácia.

Riešenie pritom bolo vcelku jednoduché: nechajte všetky kocky spadnúť na seba pod vplyvom gravitácie a uvidíte pred sebou modré čísla. Druhé riešenie bolo tiež trochu “fyzikálne” vyžadovalo 3D manipuláciu s týmto 2D nákresom – nakloniť riešenie vytlačené na papieri pred očami do uhlu, kedy začnú jednotlivé farebné kocky splývať do ucelených tvarov a tak prečítať správne riešenie.

Je pravdou, že tvar QR kódu nemá s úlohou nič, iba pomáha správnemu otočeniu obrázku. Pri tejto finálnej úlohe na to išli tímy rôzne: skúšali vymaľovať všetky farebné kocky, aby im čítačka niečo rozoznala (dokonca sa nejaká aplikácia aj chytila, ale výsledok nebol uspokojivý – ja by som ju však nevyužíval, pretože tomuto kódu chýbalo viacero dôležitých prvkov, ktoré zaisťujú validitu kódu ako takého), iní to skúsili tak, že prišli spokojní k hlavnému stanu s tým, že si urobili rôzne výpočty a približne im to vychádzalo tam.

Pre úspešné absolvovanie celej Výzvy sme však vyžadovali od tímu prezradenie správnych číslic, takže prví prichádzajúci neboli zďaleka víťazmi. Tí sa objavili až o niečo neskôr a prešli náročným kvízom, kde som sa ich prísnym pohľadom spýtal na tri čísla z predošlého miesta. Po správnej odpovedi som mohol tímu zo Žiliny a Banskej Bystrice len zablahoželať, odovzdať ceny pre víťazov & fľašu šampanského.

Doslova len pár minút (možno dve-tri?) po prvých úspešných riešiteľov sa objavili dva tímy, ktoré dorazili spoločne so správnym riešením úlohy. Na FTF to už nebolo, ale STF sme im s radosťou uznali a dali do rúk logbook. Niektorí súťažiaci boli úspechom prekvapení, no osobne myslím, že to nebolo prvé prekvapenie tejto akcie.

Lanová súťaž

Po doznení prvých dojmov z hlavnej súťaže sme pokračovali poloplánovanou aktiviou. Keďže nám stále zostávalo zopár darčekov od sponzorov, rozhodli sme sa využiť lano, ktoré sme zavesili na strom neďaleko eventu a vyhlásili súťaž o najrýchlejší výstup po lane ľubovoľnou technikou. Záujemcom sme ponúkali aj možnosť požičania vybavenia, tí, ktorí mali záujem, mohli vyskúšať výstup aj nesúťažne. Pustili sa do toho aj takí, ktorí v živote niečo podobné neskúšali a jumar držali v ruke prvýkrát v živote.

O víťazoch však rozhodovali sekundy, hoci prvý súťažiaci nastavil časomieru dosť vyzývavo. Niečo okolo 15 metrov (nemáme presne číslo) na lane vystúpal s výbavou za 30.5 sekundy. Stačilo to však len na 3. miesto, pretože druhý v poradí dal tento výstup za 22 sekúnd a víťazovi (inak vychýrenej turčianskej veveričke) to trvalo 18 sekúnd.

Dozvuky

Po skončení všetkých súťaží sme eventovali už len v družných debatách zo zotrvačnosti – tiekli posledné litre piva, postupne odchádzali skupinky súťažiacich domov do pohodlia oškrabať zo seba kilogramy blata (k tomu sa ešte viaže niekoľko veľmi vtipných príhod, ktoré však nepatria na takéto verejné miesto), opekali sme čo sa dalo, pretože nočná prechádzka lesom rozhodne nebola z tých relaxačných.

Pri tomto všetkom som začínal mať pocit, že sme to nepokazili. Celý čas som premýšľal nad krízovými scenármi “čo ak…” ale ani jeden z nich sa našťastie nemusel stať realitou. A keď sme nakoniec zamávali aj posledným účastníkom a vrhli sa na organizátorskú večeru o jednej ráno, cítil som sa naozaj skvelo. Unavený po niekoľkých veľmi dlhých nociach príprav, s nohami, ktoré som po 17 hodinách bez zastavenia ani necítil, ale šťastný, že sa podarila veľká vec. Pred tým, než prejdem k sentimentálnemu ďakovaniu, ešte jedna podkapitola.

Ohlasy účastníkov

“vsetko super dopadlo, nestretli sme ziadneho diviaka, no aj ked sme vsetci nakoniec tak vyzerali :D”
— Sir_Joker

“Tak som naozaj rad, že som tuto výzvu prijal”
— Rizmani

“Toto bola profesionálna akcia na takej úrovni, že prekonať jej úroveň v budúcnosti bude veľmi veľmi obtiažne. A že nezabezpečili divé svine? Akože nie. Tých tam bolo veľmi veľa. Mali zas**te topánky a nohavice a na hlavách im svietili také svetielka.”
— albertoto

“výborný kolektívny duch, aj trochu adrenalínu a niekedy aj počiatočnej bezradnosti na niektorých Stage – to patrí tiež k vlastnostiam tohoto eventu”
— Coare

“It is completely different solving puzzles at home with a beer glass in hand and not having the time factor over your head.”
— Pelpolek

“Mokry som bol po kolena, parkrat som padol na zadok, ale napriek tomu (alebo mozno prave preto) je toto pre mna nezabudnutelny zazitok a uz teraz sa tesim na dalsie eventy.”
— feho312

“Berieme si odtialto zazitky ktore by sme nikde inde nedostali.”
— Asinmustafa

“skutocnost nakoniec plne vystihla nazov, bola to pre nas vyzva, ci uz pre nase nozicky ako aj hlavicky”
— bilulah

Diky moc!

Už niekoľko rokov, odkedy som objavil podobné nočné šifrovacie hry v iných štátoch, som chcel byť súčasťou niečoho podobného. Keď som na začiatku septembra písal mail všetkým spoluownerom, netušil som presne, čo nás čaká, ale vedel som, že v tomto zložení máme šancu prekonať aj rôzne komplikácie. Mesiace príprav nakoniec stáli za to. A musím vysloviť verejne aj slová vďaky štyrom ľuďom, ktorí robili event takým skvelým, aký bol. Dewp, 2TeeBee2, ZAlovci, kejsix. Chalani, bez vás by sa Výzva nikdy nestala realitou prekonávajúcou všetky očakávania.

Ďakujem tiež sponzorom, ktorí nás (a účastníkov) prekvapili svojou štedrosťou.

Záver bude patriť súťažiacim: ďakujem, že ste prijali našu výzvu. Nevedeli ste do čoho idete, ale prišli ste v počte a zložení, o akom sme na začiatku ani nehovorili. Ak sa nám niekedy podarí v tejto akcii pokračovať, tak to bude najmä vďaka vašej účasti a povzbudeniam.