War is over. Takýto povzdych zo m�?a vyšiel včera poobede, keď moji učitelia na klasifikačnej porade definitívne rozlúskli hlavolam, ktorý trápil študentov nášho gymnázia (aspo�? pár dní dozadu, keď sa narýchlo opravovali známky 
). Môžem sa slobodne priznať: moje hodnotenie nie je úplne ideálne (áno, zvolil som si predmety, ktorým sa venujem viac, tie ostatné sa prejavili aj na známkach), ale nerobilo mi problém prijať navrhnuté známky. Teda, až na jednu…
Írečitô slovenskô nárečja (made in Kysuce 
) je predmet, ktorý mi spôsobuje žalúdočné vredy už nejaký ten piatok. Doteraz som sa len domnieval, že učiteľka úmyselne poškodzuje vybraných študentov a nemal som jediného dôkazu. A zrazu, zázrak! Mám priamy dôkaz, dokonca od nej.
O čo mi teda ide? Stredoškoláci majú napísať (najmenej) jednu písomnú slohovú prácu za polrok. Keďže u nás sa to odložilo na hodinu dvanástu (doslova), nebolo moc času na detailnejšiu analýzu. Ale… Keď sa mi do rúk dostala opravená moja práca, bolo mi jasné, čo sa deje. �?no, hodnotenie a (údajné) chyby nepovažujem za objektívne a myslím, že nastal čas sa brániť. Najprv bol napadnutý fakt, že som programátor (išlo o autocharakteristiku). Ako, ja neviem kto pre školu pripravil aplikácie, ktoré s radosťou zneužívavyužíva aj konkrétna učiteľka, asi je text (c) Juraj Grečnár, 2005-2007 dostatočne nevýrazný (rozmýšľam, že do ďalších verzií pridám nutnosť odpísať tento text pred spustením). Dokonca som dostal aj vý�?atok zo Slovníka cudzích slov, ktorého definícia programátora je značne divoká (špecialista pripravujúci a vytvárajúci inštrukčné siete (programy); zostavovateľ programu), ale stále nevylučuje m�?a. OK, to by som predýchal…
Ďalším, tentoraz zlomovým slovom, bolo slovíčko gospel. Ide o štýl hudby, kontrétne náboženskej. Podľa mojej učiteľky je to však nespisovné slovo, ktoré nemôžem použiť. Len preto, že jej slovník to neobsahuje. Škoda len, že sme neboli vopred varovaní, že musíme písať podľa slovníka, ktorý má ona doma. Ja som však, pre istotu, napísal do Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Myslím, že je to inštitúcia doslova povolaná na vysvetlenie takejto situácie. Ich odpoveď ma potešila, keďže potrvdili moje domnienky ohľadom dovolenia používania slova gospel ako označenia hudobného štýlu. S listom, ktorý mi zaslali som sa obrátil aj na moju učiteľku so slušnou žiadosťou o preštudovanie danej veci a nejaké následné riešenie. Veď má moju slohovú prácu a rovnako aj stanovisko jazykovedcov. Reakcia? “Ale ja to nemám v slovníku!”
Vychádza tu však jedna zaujímavosť: moja práca bola jediná, kde kontrolovala slová detailne so slovníkom (keby som to vedel vopred, napíšem sloh len s použitím cudzích slov na niekoľko desiatok strán…) Čo to značí sa môžem len domnievať…