Niektorí moji priatelia na sociálnych sieťach počas posledných dní čítali príspevky týkajúce sa jedného projektu s „ničnehovoriacim“ názvom GeoMaratón. Niektorí už vedia, iní sa dozvedia, ako vznikla táto myšlienka, čo jej predchádzalo a ako to vlastne všetko dopadlo.

História Maratónu sa začala písať 18. januára 2011, kedy sme spolu s Peťom Dorčíkom sedeli na strategickej porade v žilinskom Slovak Pube. Tradične tam chodíme kuť pikle a tentoraz sme povolili uzdu fantázii. Ešte pred rokom som začal vo veľkom zbierať všetky možné hlavolamy, šifry a podobné úlohy, ktoré sa mi dostali do rúk. Chcel som z nich vyrobiť ťažkú cache, ktorá by obsahovala stovky úloh. S jednou nevýhodou: nemenných úloh. Vždy rovnaké riešenie, ktoré stačí preposlať kamošom a je po zážitku z riešenia.

Z našej diskusie vzišiel princíp GeoMaratónu, ako ho poznáme teraz: 24 úloh, každú hodinu nová, ak nezvládneš vyriešiť aktuálnu hádanku do hodiny, skončil si, začať môžeš opäť po polnoci. A ako bonus, odpovede sa generujú (kvázi) náhodne, takže správy „odpoveď na jednotku je ABCD“ nehrozia :-)

Od toho januárového dňa som občasne vsedával pri počítači a hľadal hlavolamy a úlohy, s ktorými si hravo poradí počítač. Najideálnejšie PHP, ktoré zvláda naozaj rôzne záležitosti. Samozrejme, nedalo sa tomu venovať 24/7, pretože človek má aj školu, kamošov a pracovné povinnosti. V tomto mi však neskutočne pomohlo prostredie NetBeans, v ktorom som si tu ušetril pár rokov života a zopár vlasov, čo ešte neošediveli.

No a od apríla prišlo obdobie mnohých povinností, že sme nestíhali testovať. Damoklov meč nad nás postavili naše štatistiky – ja som „oslávil“ 300 nálezov, Peťo 1000 (ešte raz gratulácia) a náš posledný spolupáchateľ (O.K.cachers) mali vo vrecku 200ku. Preto sme na chvíľu zamávali rodinám a vrhli sa na testovanie s využitím kúziel. Keby niekto nevedel, Peťo je celkom šikovný kúzelník a ja mám moc nad počítačmi – to by v tom bol čert, aby sa nepodarilo.

Len deň po otestovaní bol publikovaný listing a ja som si pripravil dostatok kofeínu na nadchádzajúce noci. Obava, že sa „niečo pokazí“ bola veľká, hoci išlo len o zábavu pre pár ľudí. Takže vždy, keď niekto riešil úlohu, sedel som pri monitore a sledoval postupy, kontroloval databázu a overoval riešenia. Viete, keby náhodou…

Na prekvapenie išlo všetko ako po masle –  prvé úlohy a únava však prvé noci účinne filtrovali pokusy o riešenie. Niektoré dokonca pobavili (kreatívnym prístupom), iné nám nadávali (nie, ja nepotrebujem nikomu dokazovať, aký je sprostý, spýtajte sa maturantov…), zopár šikovných skúsilo aj nejaké tie „hackerské“ (pol minúty googlenia) techniky prienikov do databázy. Keďže o nich píšem, tak je aj jasné, ako sa to podarilo ;-)

FTF nález si zapisoval xandrej ešte v čase, keď nikto (okrem ownerov) netušil, kde sa môže cache nachádzať – pretože nezačal ani prvý deň maratónu, kedy sa teoreticky dalo… Preto  vznikla zaujímavá diskusia, Andrej tam však bol reálne zapísaný (aj keď sa iným stáva, že logujú niečo, čo ešte nenašli), spôsobov, ako mohol obabrať systém sme našli zopár a žiaľ z pravidiel geocachingu vyplýva aj malá zraniteľnosť – nevadí, potešilo nás iné.

Pôvodne Maratón obsahoval ochranu voči zdieľaniu prístupového kódu – skrátka rozdáš počas riešenia kód iným a skončil si. Od tohto sme nakoniec ustúpili a hoci sa stalo to, čo sa stalo, neberiem to tak negatívne, ako by som mohol.

Foto: -bunker-

Deň pred vysvedčeniami vznikla skupinka (hoci je asi lepšie pomenovanie skupina) ľudí, ktorí si rozdelili v tíme úlohy a vrhli sa na riešenie. Detaily opísali niektorí v logoch, ktoré som s otvorenými ústami čítal a zisťoval reakcie. Najnenávidenejšou úlohou sa stala predposledná – pokojne prezradím: origami. Od prvého momentu, ako som ho postavil na stôl v januári som bojoval za to, aby tam zostala. Tým, ktorí mi odkazujú, nech ho skúsim sám viem napísať len jedno: stalo sa :) Viete, toto umenie skladania papiera ma fascinuje tým, že človek má v rukách riešenie, no bez predstavivosti a nejakého menšieho skillu je riešenie v nedohľadne, aj keď je vlastne nakreslené čierne na bielom.

Naše 24-hodinové šialenstvo bolo pokorené – na mieste našli malé prekvapenie z tvorivej dielne O.K.cachers, „zvieraciu kazajku“ vhodnú na fotenie profilových fotiek a iných prejavov svojej závislosti.

Foto: MarmotsOfLietava

Z tohto miesta teda skladám celému tímu riešiteľov poklonu, osobitne dvojici ZAlovci, ktorí to sami dotiahli na predposlednú úlohu, čo je podľa nás výkon hodný odmeny (bude). A všetci ostatní lovci, pozrite si listing, navarte dostatok kávy, zabezpečte si stabilné internetové pripojenie a skúste si prejsť 24 úlohami. Možno sa budete smiať, možno plakať, napíšete nám aj obyčajné ďakujem alebo choď do riti.. Alebo sa dohodnete s kamošmi a prežijete 24 hodín spolupráce. Happy caching!