Veľmi ma potešilo, že práve 100. článok na tomto blogu je venovaný mne veľmi blízkej akcii – Inet Bojnice 2008. Všetci prítomní jednoznačne neľutovali a preto prinášam verejný report.
- nie je ťažké opísať, čo sme robili
- ale je ťažké napísať to tak, aby ste nezavrhli celý inet :-)
- ja som dorazil s Nixonom (alias novým synopsim) niekedy v piatok podvečer, po namáhavej ceste
- to viete, nemám rád čakanie na autobus
- tak sme išli radšej pešo
- minulý rok som povedal “už nikdy tou cestou nepôjdem pešo”
- klamal som sám seba
- ale prišli sme celí a to vychladené pivo bolo neopísateľné
- ako takmer “zelenáč” na tejto akcii som konečne spoznal osobne Peťa Polakoviča
- aj keď oficiálne cenu za IT osobnosť roka 2003 nakoniec nedostal, u mňa jednoznačne boduje
- v čase môjho príchodu už Braňo Rác aktívne testoval video live stream, ktorý ste mali možnosť vidieť, ak ste čítali niektoré naše blogy alebo navštívili prezentáciu tejto akcie
- pravda, stream sme v neželaných momentoch vypínali
- verte mi: pre vaše dobro :-D
- strediskom nerestí a neoficiálnej zábavy sa tento rok stal deimosov bungalov
- keby ste plánovali stredne veľkú súkromnú párty, nepodarí sa vám takýto kúsok
- myslím, že na konci každy odchádzal veľmi prekvapený
- ale hlavne že bola sranda a bolo o čom rozprávať
- jedna z tém bola aj “Čokoláda s marihuanou”
- teda, aby som bol presný, s marihuanovým semienkom
- ukážkový reklamný trik, neobsahuje zakázané látky, tie semienka nespôsobujú žiadne “stavy”
- dokonca ide o (relatívne) zdravý bioprodukt
- aj tak sa po nej doslova zaprášilo
- v rámci voľnočasových aktivít sme zbehli do Bojníc, pozrieť sa na zámok
- teda, na jeho vstup, keďže sme prišli presne na záverečnú
- takže sme sa len ponevierali Bojnicami
- vznikli tu veľmi zaujímave Jaiku správy
- “Zrazil som sa so Shrekom”
- “Naháňame Barta Simpsona”
- jeden by si myslel, že mám dobrého dealera ale najmä stavy
- a ono to bola čistá doslovná realita
- nakoniec mám “najsilnejší” zážitok z našich ciest autom
- keďže nás bolo o jednu osobu viac, Janka sa obetovala a odhodlala sa sedieť na mojich nohách
- nesťažujem si, pretože cestou domov mi sedel na nohách Sk-Prorok
- kto nezažil, nevie, čo je to bolesť
- na margo bolesti – minuloročné problémy s deimosovymi vodnými zbraňami sa vyriešili
- síce najprv hodinu obliehal depiho chatku, v ktorej sme boli uväznení
- nakoniec však “pozabudol” na to, kde si odložil svoj arzenál, tak sme sa ho zmocnili my
- nie sme svine, nepostriekali sme ho
- Michal, Michal, na vojne by si za to išiel pekne dlho do chládku… stratiť zbrane
- aby sme to mali archivované aj takto verejne: dospeli sme k mierovej dohode a počas ďalších ročníkov sa nemusíme obávať podobných nečakaných vodných zásahov
- viacerých asi zaujíma, čo také sa dialo počas noci, keď sme vypli stream
- narovinu: nemôžem povedať veľa, ale pôjdem s objasňovaním na hranice možností
- v prvom rade to bol môj rekordne dlho pripravovaný žartík na Braňa Ráca
- možno si spomínate na nenápadné odkazy TattoCountdown.com
- nápad na takýto timer mi vnukol seriál How I Met Your Mother, ale to je teraz nepodstatné
- išlo o to, že viac než pol roka som Braňovi sľuboval tetovanie
- a kvôli nemu som si urobil aj kurz
- o pozadí celej akcie vedelo len pár ľudí
- malo to svoje opodstatnenie: to, že aj ostatní boli presvedčení o tom, že naozaj ten kurz mám a Braňa naozaj chcem potetovať, vzbudilo v samotnom Braňovi podozrenie, že to myslím vážne
- tlak sa stupňoval a samotný vrchol bol, keď sme na DeviantArte vyberali vhodný tattoo design pre Braňa
- vtedy sme už uznali, že treba prestať s trápením, lebo Braňo nevyzeral veľmi dobre
- upustil som od rečí, ale ako mi sám Braňo potvrdil, čakal až do spomínanej “osudnej hodiny”, či sa naozaj nestane to, čoho sa obával
- celkovo to hodnotím ako vydarenú akciu
- len tak mimochodom, nemá niekto záujem o doménu tattocountdown.com?
- okrem tetovania sme si užívali aj disco, o ktorú sa prvé dni staral Braňo Rác s Mikkim a Braňom Vrzoňom
- neskôr prišiel iný DJ, ktorého som moc nespoznal
- aj tak som tam moc nebol, pretože sme s PePom spoznávali notoricky známe pesničky
- neviem ako sa mu to podarilo, ale namotal ma na Horkýže Slíže, ktorých “silný refrén jak hovado” mi znel v hlave ešte niekoľko dní
- zvyšok je zachytený na fotkách a videách, ktoré sú (našťastie) verejnosti nedostupné
- na jednom som hovoril: “za toto sa budem zajtra hanbiť”
- pri pozeraní toho videa som objavil nový odtieň purpurovej tváre
Tak si to zhrňme:
- tri dni, dve noci, devätnásťľudí
- Pepo Polakovič s Jankou, Depi s Marikou, Vandrák, Braňo Rác, Mikki Valovič, Tibor Soviš, Mišo Slančík s Mirkou a kamošmi, žilinská posádka tvorená Nixonom (alias new synopsi), Maťom Isteníkom, Maťom Valekom a mnou, Braňo Vrzoň ako takmer inventár campu a na pár chvíľ aj Ján Pavlík
- hodiny videozáznamov, množstvo fotografií, ktoré budeme ukazovať vnúčatám (možno ako odstrašujúci príklad)
- nový podpisový artefakt: fľaša InetLandie, ktorú si tentoraz zobral domov PePo
- jednoducho akcia, na ktorú sa ľudia z rôznych kútov Slovenska celý rok tešia a na ktorej sa nedá nebaviť
Aj toto boli Inet.sk Bojnice 2008. Viem, že by som mal odhaliť viac, ale ide o materiály určené len pre úzku skupinu ľudí, ktorí si to s nami prežili. Ak ste váhali, či prísť a neprišli ste, dúfam, že sa uvidíme na najbližšej akcii. Možno predbieham, ale pripravujeme aj prvomájové stretnutie. Ak dožijeme, pravda.
Tag: inetbojnice2008






Yosef Mentat
020908
Tak to musela byt zabava a hlavne ked nebezala kamera…:-) skoro ako v Angelike :-))))