Dlho som nemal príležitosť písať ramblingy, pretože o všetkom zmienenom som mal viac celé vety ako útržky myšlienok. Našťastie ma z tejto biedy vytrhol festival Pohoda 2011, ktorý ma (po prvýkrát a verím, že nie posledný) prekvapil v mnohých smeroch.

Tak ma napadlo (hladujúceho večer nad sójovými blbosťami), ako by asi znel recept na úspešný BarCamp. Nájdite vhodné útočisko, povolajte PR čarovnú vílu, vynechajte hokej a dúfajte v zázrak. No, nejdem predbiehať, len trochu opäť poodhaliť pozadie druhého žilinského BarCampu a vôbec jednej soboty, na ktorú tak skoro nezabudnem.

Dobre, opravím hneď na začiatku: maturita – formalita. Všetci, čo ju majú za sebou, to na plné ústa tvrdia. Málokto z nich to však tvrdil aj pred ňou. Keďže prvé kolo cirkusu máme úspešne za sebou, nebolo by od veci dať si jedno poldeci hodnotiť a zmiešať dojmy s pojmami.

Ľudia z môjho blízkeho okolia vedia, že som počas posledných dní nehovoril o inom, ako o BarCampe. V školiacom stredisku GOPAS v Bratislave sa konal v poradí druhý slovenský BarCamp, na ktorom bola moja účasť (pre mňa) povinnosťou. Prišiel, videl, prežil…

Záverečná. S touto pesničkou som kráčal vo štvrtok na autobusovú stanicu v Žiline, kde som sa mal pripojiť ku svojim spolužiakom a prežiť poslednú duchovnú obnovu na mojej škole. Na rozdiel od nich som išiel značne nervózny, pretože obsah celej obnovy som zobral na seba. A možno aj preto sa zakusnete do ďalších ramblingov.

v pamäti stužková, keď si sa nesmelo choval tak dospelo. Až si sa čudoval. Tá naša stužková… Hit. Jedným slovom: hit. Najmä pre študentov maturitných ročníkov, ktorí získavajú pred tzv. “skúškou dospelosti” (pche) možnosť prvýkrát sa verejne prezentovať. Ďalšie ramblingy sú tu…

Po čase sa opäť vraciam k ramblingom. Tentokrát to bude report z cesty do Oświęcimu, Wieliczky a Lagiewnik. Podobnú cestu som absolvoval pred troma rokmi, tentokrát som sa však vrátil najmä ako fotograf, aby som zdokumentoval tieto zaujímavé turistické miesta.

Veľmi ma potešilo, že práve 100. článok na tomto blogu je venovaný mne veľmi blízkej akcii – Inet Bojnice 2008. Všetci prítomní jednoznačne neľutovali a preto prinášam verejný report.

Ani to netrvalo dlho – presnejšie: jeden týždeň, kým som dostal opäť možnosť uliať sa zo školy legálne. Predtým to bol už spomínaný KOČAP, teraz nasledoval školský výlet. A čo sa tam dialo…

Ehm.. Čo to ten Grečnár zas potí, že? Nestačia tridsaťstupňové horúčavy, teploty udierajú aj na blogy a produkujú na prvý pohľad nezmyselné žvásty. Na prvý… V skutočnosti vás tu čakajú najnovšie ramblingy z môjho KOČAPu.