Keď som na žilinskom BarCampe koncom júna rozprával o geocachingu, kládol som veľký dôraz na jednu jeho súčasť: rozprávanie príbehov pretože každá naša činnosť tvorí určitú časť našej osobnej histórie. Za tých niekoľko mesiacov sa zmenilo veľa vecí a ja som si uvedomil, že blog žalostne zaostáva za udalosťami. Napríklad výzvou 31 kešovacích dní počas augusta.
Groundspeak predstavil peknú myšlienku: výzvu pre všetkých geocacherov, aby každý augustový deň našli aspoň jednu skrýšu, prípadne sa zúčastnili nejakého oficiálneho stretnutia. Keďže moja mapa žiliny bola viac-menej vyčistená o všetky jednoduché kešky, prišlo na rad strategické plánovanie. Aby som bol úplne úprimný, na začiatku som moc neveril, že „to dám“, ale po tom, ako túto výzvu prijal aj kejsix, zistil som, že to nie je také zlé, ako som pôvodne predpokladal.
Panoráma nad Hrabovkou (GC43CR2)
August som začal hľadaním „na vlastnú päsť“ a pre šetrenie benzínu & času som zvolil formu kešovania tak, aby som našiel jednu skrýšu napr. 2.8. pred polnocou a druhú 3.8. po polnoci. Samozrejme, človek by nemusel čakať úplne presne kým sa zmení dátum, ale narovinu, podvádzal by som maximálne sám seba. Po pár dňoch sme začali loviť vo dvojici (resp. trojici) a nálezy začali pribúdať.
Už na začiatku výzvy mi bolo jasné, že ak bude pokračovať tak, ako je naplánovaná, tak veľmi rýchlo prekonám moju dlho očakávanú hranicu 500 nálezov. Viem, že takto napísané to môže pre niekoho znamenať veľa alebo málo, pre mňa je to míľnik, ktorý som čakal dlho (aj v súvislosti s tým, že odkedy som sa začal venovať geocachingu, nie vždy mi priali podmienky príp. zdravie).
Kejsix, s ktorým som strávil väčšinu augustových poobedí, má rád slovenské hory a po mesiaci s ním môžem povedať, že ja tiež. Občas som musel zaťať zuby, keď sa rozhodol len tak vybehnúť na kopec, ktorý mňa desil pri bežnej rýchlosti a niekedy som prepotil tričko už len v kancelárii, keď mi posielal plány na aktuálny deň, kam sa chystá(me).
Západ slnka nad štiavnikom (GC2RQ6H)
Meander pri Nimnici (GCQ6FH)
Keď sa teraz spätne zahrabem do nálezov, tak som opäť o niečo lepšie spoznal severozápadné Slovensko: nádherné okolie Trenčína, ktoré nás privítalo takým množstvom černíc, že som sa dolu kopcom kotúľal (a ešte tam zostali tisíce po nás); výhľad na meander neďaleko Púchova, pri ktorom som fučal do kopca ako dávno nie, ale pohľad stál za každú kvapku potu alebo kysucké lazy, kde máte možnosť stretnúť skutočnú človečinu nadšenú z toho, že po dlhom čase niekto zavítal aj tam, kde nielen líšky dávajú dobrú noc.
Osada, kde sa narodil Juraj Jánošík (GC4GWZD)
Okrem samotných kešiek ma v auguste potešilo aj to, že opäť som sa vrátil k foteniu. Nie profesionálnemu, len takému vlastnému, spomienkovému. Kúty, ktoré som navštevoval, si totiž fotku zaslúžia. Aj dve. Foteniu a hľadaniu tiež prialo počasie, pretože až na pár malých výnimiek bol august teplý a slnečný. Lepšie načasovanie snáď nemohlo byť.
Okrem hľadania skrýš sa počas augusta v žiline konali aj dve stretnutia: o jedno sa postarali kolegovia z Česka, ktorí priniesli veľa drevených koliesok (možno poznáte turistické známky, geocaching má niečo podobné) a druhé som si zobral na organizátorské plecia s kejsixom, s ktorým sme sa rozhodli usporiadať menšiu oslavu 31 dní a zapísať tak posledný deň v kalendári symbolicky v spoločnosti ostatných podobne šialených ľudí.
Posledná augustová opekačka v žiline (GC4JKD2)
Prinútiť sa každý deň ísť po nejakú skrýšu, keď máte všetky „ľahké“ vo svojom blízkom okolí vyzbierané, nebolo pre mňa ľahké predsavzatie. Keď sa pridal kejsix a občasne niekto ďalší do partie, zmenila sa každodenná povinnosť (a neskôr už naozaj rutina) na skvelé dobrodružstvo. Navštívil som veľa miest, na ktoré som sa chystal a ešte viac takých, ktoré som nikdy nemal v pláne. Stretol som veľa priateľov ale aj neznámych, ktorí sa nimi stali po prvom pozdrave. A zostal som na Slovensku, ktoré ukázalo svoje krásy. To je však iný príbeh.
31 dní som v mojom kalendári úspešne absolvoval, na mojej mape sa objavili miesta, kam sa budem rád vracať a keď som v septembri vychádzal z práce prvýkrát s pocitom, že dnes už nikam nemusím ísť, začalo mi niečo chýbať. Preto som sa rozhodol moje víkendy venovať cestám po Slovensku do miest za peknými zážitkami. Niečo mi hovorí, že budú stáť za to.