Je nedeľa, jedna hodina ráno. Môj zoznam kontaktov zíva prázdnotou. Ľudia spia alebo sa zabávajú. Ja ukladám moje posledné zmeny v zdrojákoch ApartAdminu (aj tak neviete, čo to je) a prechádzam čítačky a správy.

Viete, je to zaujímavý pocit, keď viete, čo kto práve robí. Braňo Rác možno nepokojne spí v Banskej Bystrici a vo sne ráta, koľko ukazuje jeho TattoCountdown.com. Moji spolužiaci niekde pri Piešťanoch zažívajú zrejme najlepšiu akciu tohto leta – Bee Free. Podľa mojich odhadov je tam skoro celé Slovensko (Žilina bola ľudoprázdna). Bodaj by nie, keď je to zadarmo, nech aj do kolena vŕtajú…

Ja mám za sebou opäť zaujímavý večer. Stále a dookola sa pýtam, čím to je, že sa mi ľudia bezproblémov zdôverujú. Dnes to bol opäť príbeh. Dvaja. Ona ľúbi jeho, on má inú. Tísíc a prvá verzia tých istých príbehov, ktoré počúvam. Rád aj nerád.

A v poslednom čase počúvam aj značnú kritiku na moju osobu. Môj mobil – večná to téma, komunikácia s T-Mobile už presahuje niekedy hranice ľudského chápania a na vetu “Ospravedlňujeme sa za vzniknutú situáciu.” som si už zvykol natoľko, že si ju domýšľam v každom maili a pri každom hovore, ktorý absolvujem. Najkrajšie situácie sú, keď si dve spoločnosti (menujem priamo: Dexia a T-Mobile) začnú pohadzovať zodpovednosť medzi sebou a niet toho vinníka, ktorý zabezpečil moje odpojenie vďaka neuhradeniu poplatkov, ktoré boli uhradené.

Aby nestačilo, pridala sa k tomu aj “kauza eBay”, ako som si nazval maily a narážky, ktoré počúvam. Niektorí si mýlia osobný blog, ktorý je preplnený mojimi skúsenosťami a mojimi radami s odborným výkladom alebo nebodaj oficiálnou podporou, ktorá sa nemôže nikdy mýliť. Podľa niektorých musím byť dokonalý informatik, daňový poradca, colník, poštár a matematik v jednej osobe, inak je zle. Sorry ľudia, ak som vás sklamal, ale som len obyčajný 18-ročný chalan, ktorý sa snaží niekomu aspoň troškou pomôcť.

Z malého nočného postu sa pomaly stáva skôr skládka slovného odpadu. Tento text je prakticky zbytočný: nikomu nepomáha, nemá ambíciu dostať sa na vrcholy vyhľadávačov, nijak tým nesleduje, kto sa prvý ozve s priateľským potľapkaním po pleci. Ani o to neprosí.

Lebo aj tak som ja tá kurva, ktorá chce každému zle, každého pozná, len keď mu to vyhovuje a jediné, po čom prahne je záujem más a svetlá reflektorov. Alebo je to len tým počasím…