Ak by som niekedy chcel ľudí masovo dohnať na moju divadelnú hru, nechal by som ju niekým zakázať. Jednoduchá psychológia, ktorá v nás prebúdza túžbu po zakázanom ovocí známom už z prvých stránok Biblie dnes totiž funguje viac, ako kedykoľvek predtým. A je jedno či sa rozhodujeme pre zdravé raňajky alebo abstinenciu od cigarety.

Netušil som, že existuje nejaké Divadlo na rázcestí. Nenápadné, kúsok od námestia v Banskej Bystrici. Do minulého roku moc nehosťovali v Žiline a vlastne pôsobili tam, kde už roky predtým. Prišla však zvláštna udalosť: ich predstavenie List čiernemu synovi stopol banskobystrický župan: Marián Kotleba. Kus cynika vo mne musí napísať, že nič lepšie sa tomuto divadlu nemohlo stať.

divadlo

Položme si na chvíľu inú otázku: je pre človeka, ktorý sa snaží zbaviť svojej závislosti dobré vyhýbať sa všetkým podnetom, pri ktorých by mohol podľahnúť? Premenené na drobné to môže znieť logicky – ak má niekto problém s alkoholom, tak by sa mal jeho prítomnosti vyhýbať, pretože by sme sa mohli oprávnene obávať, že využije jednu z mnohých príležitostí. Psychológovia sa však venujú aj opačnému pohľadu na vec. S nedostupnosťou rastie túžba.

Pri prechádzaní psychologických magazínov som narazil na výskum, ktorý kládol ľuďom vychádzajúcim z posilky jednoduchú otázku: máte chuť na fit tyčinku (tá čo chutí ako bioropa) alebo čokoládu? Rozdiel bol v tom, že niektorých sa pýtali pred tým, ako si zobrali jednu z možností a iných po tom. Výsledok potvrdil to, že ľudia, ktorí už vykonali finálne rozhodnutie (mali v ruke niektorú z možností), mali väčšiu tendenciu túžiť po druhej voľbe. Takže kým v čase “neobmedzených možností” mozog navigoval k výberu zdravej varianty, po rozhodnutí ten istý mozog začal nahlodávať chuť na čokoládu. Iba preto, že sa v danom momente stala nedostupnou.

Ešte zaujímavejší je tento efekt, keď nejde o naše dobrovoľné rozhodnutie, ale o voľbu niekoho nad nami. Vtedy sa do už aj tak rozvírených emócií pridá silná dilema o vzopretí sa nadradenému príkazu a tým sa porušenie zákazu stáva viac uspokojujúcim, než by bolo bežne. Keby mal dnes Boh možnosť navrhnúť rajskú záhradu, tak by poučený predošlými skúsenosťami rozmiestnil stromy poznania dobra a zla (minimálne fejkové) všade. Potom by had po ponuke zakázaného ovocia nedosiahol svoje, ale veľmi pravdepodobne by naňho Eva hodila pohľad “boooháááá, ďalšie jablko?” (viem, nemusela to byť jabloň).

Čo má však čokoláda spoločné s divadlom? Donedávna nič, teraz už mnohé. Ďalšie divadlo sa stalo terčom zákazu, keď jedno predstavenie zastavil predseda uprostred deja. Morálne to môžeme odsúdiť, ale prakticky tým dosiahol opačný efekt: nepridávajú sa k nemu hordy bojujúce za inú kultúru, naopak, dané predstavenie si stihol pozrieť už aj náš prezident.