Keď som videl prvýkrát kampaň Bojovníci proti kríze, pomyslel som si, že možno aj niekoho osloví. Veď ja sám prezentujem postoj, že sa netreba báť nakupovať – pred obchodom nestojí teta kríza, ktorá stína hlavy zákazníkov. Problémy sa začali až s príchodom kampane Nakupujte doma.

Obyčajné klamstvá, zastrašovanie a vôbec nezmysly sa valia na všetkých, ktorí majú čo dočinenia s touto propagáciou domáceho nakupovania. K najemotívnejším momentom tam patrí skartovanie fotiek vecí ľuďom blízkych (aby to chytilo… viete tam… dole…). A odkaz, ktorý si odnášame: ak nebudeme nakupovať doma, tak prídeme o domáce obchody.

Bez servítky na klávesnici: patrilo by sa niektorým. Nejdem menovať, ale tak ako existujú snaživí a slušní podnikatelia, tak existujú aj tí, ktorí okolo seba vytvárajú heliocentrickú sústavu so svojím egom v strede. Tomu potom zodpovedá aj prístup k zákazníkovi (vraj ich pánovi – IMHO LOL) a úroveň poskytovaných služieb či kvalita tovaru.

Aj preto rád nakupujem v zahraničí: v celej Žiline sa mi napríklad nepodarilo nájsť videokábel k mojej kamere, ktorý som nedopatrením zničil. A oficiálny díler mi ho ponúkol z dovozu (a ten neukracuje slovenskú ekonomiku?) za cenu, ktorá by uživila priemernú rozvojovú republiku. Naopak ponuka zahraničného obchodu ma potešila – keďže cena zodpovedala mojim predstavám.

Okrem toho mi táto drzá reklama pripomína mozgo-vymývačské praktiky spred revolúcie. Zahraničie: fúúúj. Naša republika jéééj.

Uzatvárať sa kvôli kríze je z môjho pohľadu nesprávne: raz pominie, a kým iní budú slobodne obchodovať, my si budeme tu hľa, na našom piesočku stavať nový múr (a čudovať sa, prečo sa s nami nechcú hrať). Ak sa niekto bojí, že pre krízu príde o kšeft – nech sa zamyslí, či nie je navine aj on. Hádzať zodpovednosť na druhých (zlý, zlý zákazník) je síce rýchle, ale …