Veľmi často ma moji priatelia (i nepriatelia) považujú za človeka, ktorý absolútne nerozumie akémukoľvek športu. Pravda, asi ma ťažko uvidíte na ihrisku behať za loptou a moment ako postup Slovenska na majstrovstvá sveta vďaka nešikovnosti Poľska som nepovažoval za národný úspech. Aj preto sa občas stane, že „preriedim“ okruh priateľov. Nielen virtuálne…

Medzi mladými je človek nešportujúci a nefandiaci nikomu vnímaný ako absolútne out. Keď ma v redakcii oslovili s tým, že potrebujú vytvoriť grafiku týkajúcu sa futbalu, sedel som deň nad rôznymi zdrojmi, aby som pochopil aspoň základom a istému „jazyku“, ktorý medzi sebou prívrženci tohto športu používajú. Keď som si pred rokom povedal, že sa aspoň naučím pravidlá nejakého športu, tak som si otvoril publikáciu venovanú hokeju rovnako, ako pri učení sa pravidiel cestnej premávky.

Napokon, v praxi sa môže človek môjho (nešportového) typu stretnúť s troma možnými reakciami – buď narazí na podobného človeka a spoločne si pofilozofujú o nezmyselnosti behu za loptou a riadení nálady číslami vysvietenými na tabuli, potom sa môže vyskytnúť človek, ktorý ho pochopí a nechá tak, maximálne prehodí dve – tri zdvorilostné vety, ale načo čerpať energiou na človeka, ktorý je vo svojej podstate mimo dianie.

Tretí, extrémny, žiaľ často frekventovaný prípad je typ, kedy prejav nesympatií (pozor, nie antipatií!) ku konkrétnemu športu či úspechu znamená vylúčenie zo spoločnosti a pravý dôvod na ukazovanie prstu smerom k „previnilcovi“, ktorý si dovolil nemať radosť. Namiesto historicky osudného „Ukrižuj ho!“ sa kričia označenia od „trápny“ po naozaj nepublikovateľné termíny (jebnutý kokot). Je zvláštne, že tí istí ľudia volajúci po fair-play zabúdajú v stotine sekundy na všetky prezentované ideály. Zvláštne, ale nie prekvapivé.

Máme tu zimnú olympiádu a do mojich komunikácií opäť prichádza duch nepriateľstva. Len tak nahlas premýšľam, neprospel by skôr priateľský prístup k získaniu nových ľudí? Skúste geocaching – sám som bol prekvapený pozitívnou odozvou, ktorej sa mi ako začiatočníkovi dostalo. Rovnako ma svojho času dostal chvíľkovo basketbal. Skrátka a jednoducho: urážky nie sú cesta. Takže ak budete niekedy prekvapení vytratením sa zo zoznamu mojich priateľov na Facebooku či osobným odmietaním láskavostí, tipnite si, odkiaľ vietor fúka…