Pôvodne utajovaná informácia, neskôr verejne rozhlásená niektorými zasvätenými: JuRoot na TA3. Ȉožeeee? To fákt? Haluška! (Pochytil som zopár blaváckych výrazov.) Polopatististicky povedané: dostal som sa do TA3 ako hosť relácie Labyrint na tému nakupovanie cez internet. Ako sa to vlastne všetko zomlelo, aké boli dojmy a podobne, to všetko sa dozviete v tomto reporte.

streda, 16:42
“Prichádzajúci hovor: Slančík Michal.” A jé je. To sa nestáva každý deň, aby mi Mišo volal bez nejakého predošlého dohovoru. Dvíham, hneď sa dozvedám podstatu problému. Zajtra má inet.sk vyslať do TA3 nejakého redaktora, ktorý má rozprávať vo večernej relácii na tému nakupovania cez internet. Rýchla otázka: ideš?

Keď sa nad tým teraz zamýšľam, odmietnutím by som si zabezpečil pokojný život na najbližších 33 hodín, ale kašľať na to! TA3! Moja najobľúbenejšia TV na Slovensku. A tiež pohľad na jeden výrok, ktorý ma doposiaľ sprevádza dôležitými rozhodnutiami. Súhlasím. Ihneď, ako som položil ma napadla jedna zákerná myšlienka: Mišove žartíky. Okamžite SMSka, či to myslí naozaj vážne. Myslí. Len letmo prebehneme zoznamom, čo budem potrebovať: vizitky, oblek, ostrihať, oholiť, dostať sa do a z Bratislavy, do a z TA3.

streda, 18:12
Narýchlo si navrhujem ineťácku vizitku, aby som mal čo rozdávať v prípade potreby. V zhone je dobrý aj PowerPoint (kajám sa za svoje hriechy, ale bolo to v zmätku). Exportujem do PDF, nech sa v obchode nesmejú a idem oznámiť rodičom, že na štvrtok mením svoje plány. Reakcie pre vlastnú ochranu neuvádzam.

štvrtok, 06:00
Zvyčajne ráno budík zabijem a spokojne spím ďalej. Dnes nie, je príliš dôležité stihnúť všetko. Neraňajkujem, idem rovno do školy vybaviť nejaké formality. Pár ľuďom poviem, nech si večer zapnú TA3.

štvrtok, 08:09
Tlačím vizitky. Dosť zvláštne pôsobí moja požiadavka na extrémne nízky počet kusov (stačia vám prsty na oboch rukách), ale neplánujem ich momentálne masové šírenie. Spokojný s kvalitou idem o dom ďalej.

štvrtok, 08:14
Prvé otvorené kaderníctvo, ráno bez zákazníkov, všetko jasné a rýchle. Potrebujem sa zbaviť vzhľadu výbuchu atómovej bomby. Za necelých 20 minút som spokojný.

štvrtok, 08:52
Idem domov z mesta, treba sa pripraviť. Doma hľadám oblek, topánky, medzitým browsujem a čítam články o nakupovaní cez internet. Boh vie, čo sa ma budú pýtať.

štvrtok, 11:27
Volá pani Zollerová z TA3. Overuje, či naozaj prídem, informuje ma stručne o obsahu relácie. Ešte upresňujem spôsob dopravy do TA3 a konečne sa zbavujem podozrenia zo žartu.

štvrtok, 14:00
Odchádzam autobusom do Bratislavy. Pôvodne som si kúpil .týždeň a SME, aby som sa nenudil, ale zisťujem, že pozorovanie okolia je u mňa jednoducho závislosť. Prvých 30 kilometrov sa vlečieme, za Považskou Bystricou ale naberieme “správnu rýchlosť” a o hodinu a pol vystupujem v Bratislave na autobusovom nástupisku.

štvrtok, 16:28
Hlboký nádych. Bratislava. Doteraz som tu bol veľakrát, no vždy len na chronicky známych miestach ako parlament, hrad, Nový most, divadlo. Kupujem si lístky na autobus (spoznávam nový systém, na rozdiel od žilinského) a študujem zastávky. Mám vyše troch hodín času. Smer AUPARK.

štvrtok, 17:12
Vystupujem z autobusu pred AUPARKom. Zvyčajne tam vydržím aj pol dňa a vyžívam sa v kníhkupectvách a podobne, dnes ma však nič nebaví. Ȉo ma zaujíma, je Tyršovo nábrežie a pomník Danielovi Tupému. Najkratšie cez Sad Janka Kráľa.

Pre informáciu, už je tma. Aj tak nechápem, prečo majú iní taký strach. Vybavil som asi 6 hovorov, pri ktorých mi mnohí nezabudli prízvukovať opatrnosť, dokonca radu, aby som radšej vynechal pomník. Nemôžem. Je mi jedno, že tam môžu byť nejakí extrémisti. Je mi jedno, že je už tma a Bratislava nie je svojou veľkosťou moc bezpečná. Všetko, čo som písal a rozprával nedávno, na druhé výročie veľmi smutnej udalosti by boli len prázdne slová.

štvrtok, 17:25
Už si viem predstaviť vákuum. Všade prázdno, ticho. Z jednej strany Dunaj, z druhej tmavý park. Vedľa mňa nasvietený anjel so zlomeným krídlom a sviečky, ktoré sfúkol vietor. Strávim tu pol hodiny a prechádzam pomaly do historického centra.

štvrtok, 18:18
Prešiel som si typické turistické body v Bratislave a mierim do McDonalds’. Pôvodne som nechcel jesť pred vysielaním, ale hlad ma prinútil.

štvrtok, 19:00
Odchádzam autobusom smer TA3. Budem tam síce skôr, ale ešte neviem, ako nájdem budovu. Pre istotu odpisujem aj čísla na taxislužbu. Všetko ide ale príliš hladko. Aj drifty s trolejbusom. ȁno, aj to sa dá… Vystupujem hneď pred budovou TA3.

štvrtok, 19:33
Na recepcii televízie sa len predstavím, nepýtajú žiadne doklady. Fajn. Hneď ma pustia dnu. Ak sledujete správy na TA3, tak ste si iste všimli pozadie za moderátormi -pohľad do redakcie. Tak tam majú vpravo (z pohľadu diváka) miesto všetci hostia, kým čakajú. A stretávam tu viaceré známe tváre.

Ako prvá je kazašská novinárka, voči ktorej naša polícia zakročila (najjemnejšie, ako sa dá, povedané) neprimerane. Ešte stále na nej vidno mierne rozrušenie a neistotu, ale je veľmi profesionálna. Neskôr prichádza aj Vladimír Palko, prípadne tréner Weiss. A ďalší, ktorých nepoznám.

štvrtok, 20:13
Prichádza môj “kolega” do relácie, pán Bednárik. O pár sekúnd neskôr aj moderátorka Katarína Zollerová. Je na nás pripravená dostatočne. Ukazuje nám otázky, ktoré chce rozobrať v relácii, po vzájomnej diskusii si rozdeľujeme, kto odpovie na akú tému. Kolega vyťahuje z tašky papiere. Husto popísané papiere, riadna príprava. Ȉo ja? Pár poznámok, čo som si poznačil do mobilu v autobuse. Začínam mať zvláštny pocit.

štvrtok, 20:30
Smer maskérňa. Sám som bol zvedavý, koľko zaberie taká úprava pred vysielaním a nakoľko nepríjemné je “tapetovanie” xichtu. To, že to bude pársekundová záležitosť, ktorá mi nebude proti srsti som nečakal.

štvrtok, 20:43
Dve minúty do začiatku a my sa len dvíhame z pohodlia kresiel, aby sme sa presunuli do štúdia. Na to som bol zvedavý najviac. Technika. Ako to funguje za objektívom kamery atď. šok pre mňa: o všetko sa stará jeden človek. Kamery sú staticky umiestnené na svojich pozíciach. Svetlá aj mikrofóny sú rozmiestnené, naozaj, stačí sa len posadiť a môžeme vysielať. Vyťahujem baterku z mobilu, aby ani náhodou nedal o sebe vedieť v nevhodný okamih. Dobre robím.

štvrtok, 20:45
Vy sledujete úvodnú zvučku a privítanie moderátorky. Ja som si ani nevšimol, že už sme začali. žiadne hlasné “tri, dva, jeden…” ani nejaké stíšenia okolia. Vlastne je tam dosť ticho, napriek tomu, že život naokolo ide ďalej. Začíname. Najbližších 12 minút je zaznamenaných mimo môjho zápisníka.

štvrtok, 21:00
Dávam zbohom TA3, zapínam mobil cestou na zastávku. Ȉakal som SMSky. Ale nie také množstvo. Odteraz do príchodu autobusu (21:22) som ich dostal niečo cez 100. Strašné, stíhať čítať a snažiť sa odpisovať. Ako som zistil, mnohí si povedali, že mi isto ostatní volajú, tak napíšu správu. To si povedali všetci. Prvý telefón som mal až v autobuse od Miša Slančíka. V podstate mi už bolo všetko jedno a mozog úplne vypnutý. Síce som sa nevidel, ale bol som si istý, že som neurobil žiadny prieser.

štvrtok, 21:34
Dorazil som na hlavnú vlakovú stanicu. Idem si kúpiť lístok do žiliny, keďže autobusy v noci už nechodia mojím smerom. Ani vlaky na tom nie sú najslávnejšie, ale stále lepšie, ako nič. Len mám dve hodiny času do odchodu. Idem sa ešte poprechádzať.

štvrtok, 21:50 – 22:59
Dnes mám rande so svojím mestom. Nejdem do baru, len tak chodím. Zdravím neóny známym gestom. Práve odbilo desať hodín…

Niet výstižnejšej pesničky. Bezcieľne potulovanie sa, vychutnávanie si atmosféry nočného mesta.

štvrtok, 23:00
Prichádzam opäť na stanicu. Kupujem si Redbull, aby som nezaspal vo vlaku a idem počkať na ten svoj. O pár minút už nastupujem a 23:36 odchádzam z Bratislavy.

piatok, 00:26
Jeden zo spolucestujúcich ma požiadal, aby som ho v Trenčíne upozornil, keby náhodou zaspal. Pravda, išiel z nejakej oslavy, takže únava bola na mieste. Problémom bolo zorientovať sa, kde sa práve nachádzame. Kde je ten luxus MHD, kde informačné tabule aj zvukové upozornenia informujú o aktuálnej a nasledujúcej zastávke? Nakoniec volím “oblastné informácie” mobilného operátora. Aspoň niečo.

piatok, 02:41
Prichádzam do žiliny. Rýchly odvoz domov a hádžem sa do postele ako kus dreva. Súdruh, spi rýchlo, na tvoju posteľ už čakajú iní… Ráno vstávam do školy.

Tak, toto je myslím vyčerpávajúci opis celého môjho tripu do Bratislavy. Na záver by som chcel poďakovať Mišovi Slančíkovi za príležitosť reprezentovať inet.sk a dôveru a všetkým, ktorí ma dnes oslovovali spojením “Ȉo vy na to, pán Grečnár?“. Pamätám si vás… ;-)