Dlho som nemal príležitosť písať ramblingy, pretože o všetkom zmienenom som mal viac celé vety ako útržky myšlienok. Našťastie ma z tejto biedy vytrhol festival Pohoda 2011, ktorý ma (po prvýkrát a verím, že nie posledný) prekvapil v mnohých smeroch.

  • moja účasť na tohtoročnej Pohode bola vo hviezdach ešte pár hodín pred jej začiatkom
  • napriek tomu som v piatok ráno sadal do auta smer Trenčín a netušil, čo bude
  • nie z nevedomosti programu
  • skôr som nevedel, ako vyzerá toľkokrát ospevovaný festival reálne
  • a nie, nenapíšem sem pocit, ako vyzerá
  • lebo sa nedá napísať, len zažiť ;-)
  • prvá vec, ktorú som si všimol: neskutočné množstvo ľudí z SBS
  • a tiež aj štvornohí strážcovia
  • dnu by sa pokúšal prekĺznuť asi len blbec
  • stavba stanu mi prišla ako origami
  • pekne pomaly: prvý krok, jednoduché
  • druhý krok, hotovo
  • tretí krok: použite 28 chápadiel a potlesk, máte stan
  • ale nie, nebolo to také zlé, až na to, že pod vrstvou hliny sa nachádzali kamene
  • veľké akurát na to, aby ohli zatláčané kolíky
  • asi z rešpektu k udalostiam spred dvoch rokov som sa nevedel zmieriť s nestabilitou stanu
  • ale nakoniec sa všetko podarilo viac či menej úspešne
  • ako milovník klasiky som nemohol odolať – smer Janáčkova filharmonie z Ostravy
  • hudobníci boli skvelí, potlesk zožali už počas zvukovej skúšky
  • a najväčší aplaus prišiel až počas predstavenia, keď zvukári konečne dostali zvuk z banja  a sólista sa predviedol vo veľkom štýle v rámci Bernsteinovej Overtury
  • posilnený týmto zážitkom som riskol niečo rockovejšie
  • z koncertu Got Blue Balls som ale mal viac zmiešané ako pozitívne pocity
  • strašne rád vidím mladých umelcov, ako si razia cestu vpred
  • ale pohľad na skupinu ktorá nesúrodými pohybmi demoluje veci na javisku ma bolí
  • moja poklona zvukárom, ich nervy z ocele by som chcel mať
  • kultúru v tom dni u mňa zachránilo zoskupenie Tokyo Ska Paradise Orchestra
  • nečakane, z Japonska
  • a už vôbec som nečakal, že to bude vystúpenie tak preplnené energiou, že nebudem chcieť odísť
  • konečne som našiel zmysel kupónov na Amazone, ktoré sa mi doma nahromadili
  • táto kapela tak skoro z môjho auta nezmizne :-)
  • zvyšok dňa som venoval partii
  • a mojej skrytej láske v adrenalínových atrakciách
  • minulý rok sa mi doniesli do uší zvesti o niečom, čo pripomínalo reverzný bungee-jumping
  • meno žiaľ nepoviem presne, kamoši mi len opísali princíp praku smerom k nebu
  • odhodlanie ísť tam bolo u mňa aj keby to mali byť posledné peniaze, čo som pre Pohodu vyčlenil
  • neboli…
  • lebo ani atrakcia nebola
  • tak aspoň malá náplasť na duši v podobe kolotočových atrakcií a chvíľky hojdania sa dolu hlavou
  • a jednej súťaže v pití piva, ktorá sa žiaľ nezachovala na videozázname
  • škoda pre budúce generácie, technológia príjmu a výdaja tekutín nikdy nebola názornejšie vysvetlená
  • k zaspávaniu mi robili kultúrnu vložku Lamb, ktorých basy triasli zemou aj v stane
  • vždy, keď spím mimo domova, mám jeden problém
  • skoré vstávanie
  • bez ohľadu na dĺžku spánku
  • v sobotu som preto strašil už o siedmej
  • výhody: voľné sprchy a relatívne znesiteľné teploty
  • aj ranná káva v Dobrej kaviarni (od Dobrej krajiny) bola skutočne dobrá :)
  • keďže program začínal až okolo obeda, našli sme si rýchlo náhradu
  • geocacheri organizovali hneď za oplotením Pohody event
  • malé neformálne stretnutie pre účastníkov festivalu a aj ostatných
  • ja som si dopísal aj ďalšie adjektívum: krátke
  • príchod, podania rúk, zapísanie účasti, hromadnú fotku a odchod som stihol v mojom eventovom osobáku za necelých 7 minút
  • čouž, keď pudy volali…
  • miestne obchody zjavne prispôsobili ceny festivalu
  • alebo som len skrátka zhýčkaný cenotvorbou zo žiliny, kde máme obchodov.. slušne povedané viac než dosť
  • sobotnú kultúru sme začali obedňajším pudingom
  • pani Elvisová urobila dobrý, taký, ktorý môžem jesť aj ja bez toho, aby som trpel
  • vďaka horúčavám sme mohli tiež vyhlásiť víťaza súťaže o najužitočnejší predmet, ktorý sme si na Pohodu doniesli
  • mnohými nedocenený, nami velebený: kýbel
  • áno, klasické vedro z plastu na prenos tekutín
  • či ich prípadné vymršťovanie na vďačných ľudí
  • tiež sme stvorili nový druh týrania, hodný minimálne tajnej služby
  • jednoduchý recept: teploty nad 30 °C, vedro ľadovej vody, jeden človek
  • dostať do vzájomnej blízkosti a trpezlivo pomaly liať za krk
  • rozporuplnejší pocit nepoznám
  • podvečený program sme s kamošmi namiešali celkom podľa mojej chuti
  • Richard Sulík a Dag Daniš boli pre mňa skvelí sparring partneri
  • škoda len, že som sa nedozvedel nič nové
  • mierne sklamanie vynahradil Peter Lipa
  • keď som si teraz, po príchode domov, čítal rôzne recenzie, nemohla mi ujsť jedna poznámka
  • otáznosť štýlu skupiny okolo Lipu a jej vhodnosti pre festival ako Pohoda…
  • ja poviem jedno: neskutočný zážitok. bodka!
  • a konečne som mohol robiť to, čo mám veľmi rád: spievanie
  • hurá, poznal som texty!
  • okrem toho sólo so saxofónom rozohnilo dav neskutočným spôsobom
  • rovnako tak ma potešila aktivita dobrovoľníkov, ktorí mali podávať vodu davu divákov
  • (aj na takýchto maličkostiach sa dá vidieť veľkosť profesionality festivalu)
  • okrem svojich povinností si tiež niektorí aktívni zobrali na seba úlohu „animátorov“
  • hoci nemám rád pobyt vo veľkom dave, tu som bol šťastný za prvý rad pri pódiu
  • po koncerte ma zaujímala diskusia Kopír[ajt]ovanie, ktorej sa zúčastnili mnohí
  • áno, kauza SOZA je ešte stále živá (aj keď o nej nepočuť)
  • navyše sa rozbieha aj viac či menej odborná diskusia o autorskom práve a súvisiacich veciach
  • tých 45 minút som si odsedel a na konci len zhodnotil, že tomu chýbala trochu akčnosť
  • prístomnosť zástupcu SOZA by vyriešila všetko…
  • koncert Susana Baca a Beirutu sme si vychutnali pri stanovom teambuildingu
  • po polnoci som mal v programe predposlednú „must see“ položku
  • Občiansky preukaz
  • videl som mnohokrát, aj tentoraz som musel
  • škoda, že sme tentoraz odchádzali skôr, no pokročilá ranná hodina ku koncu filmu zvíťazila
  • mali sme však možnosť vidieť samotných tvorcov
  • skočím v časovom slede späť: videl som aj Putovanie vtákov
  • až pri tomto filme som si uvedomil, že na Pohode je naozaj moja „krvná skupina“
  • taká, ktorá má chuť tlieskať aj počas dokumentárneho filmu o zvieratách, keď hlavný hrdina dokáže niečo malé, ale skvelé
  • nedeľné ráno (oficiálne už PO konci programu Pohody) som bol zvedavý na ekumenickú bohoslužbu
  • O2 stan naplnilo celkom slušné množstvo mladých
  • a celkom sa mi páčila nenásilnosť a ľahkosť, s akou sa tu stretávali náboženstvá
  • niektorí zástupcovia si vyslúžili potlesk už len svojou prítomnosťou (Anton Srholec)
  • iní zas svojím spevom – židovský rabín predstavil ich kultúru v najlepšom svetle, ako sa vôbec dalo
  • aj keby som si z Pohody neodnášal nič iné, tak nový spôsob meditácie ma dostal
  • našťastie si z nej odnášam aj veľa iných zážitkov a spomienok
  • všetky drobné detaily, slnečnice, krídla, aktivity a všadeprítomní pozitívne naladení ľudia
  • ostatné tri dni som prežil v inom svete – bez internetu (ďakujem, neprosím), prehľadu o situácii doma či vo svete
  • žiadne starosti a nervy z preplneného mailboxu
  • jediná otázka: ako budeme v pohode teraz a potom…

Na záver týchto dlhých (a pre niekoho nezaujímavých) ramblingov si neodpustím trochu sentimentálne poďakovanie mojej „partii“, ktorá ma dostala na Pohodu, aj keď to nevyzeralo celý čas ružovo: na Pohode vystúpili známe aj neznáme mená, ktoré zožali potlesk; no pohodu u mňa viac než interpreti tvorila úzka skupina ľudí, ktorí majú v mojom živote dôležité miesto. A za všetko prežité práve vám patrí môj potlesk a obdiv. Ďakujem.