Zamysleli ste sa niekedy nad absurditou niektorých zákazov a príkazov? A niekedy nad ich účelom a úžitkom?

Pravdu povediac, donedávna som dodržiaval prakticky každé písané i nepísané pravidlo, ktoré platilo na určenom mieste. Moc som neuvažoval nad významom, pretože som “slepo” veril tomu, že človek, ktorý dané pravidlo vymyslel mal na to dobrý dôvod.

Postupom času však prichádzam na mnoho pravidiel, ktoré radím do mojej kategórie “váľanie šuniek” alebo “nuda v kancelárii”. V prípade prvej kategórie ide o pravidlá, ktorými sa autor snaží podporiť svoju lenivosť vykonať nejakú činnosť tým, že napríklad zakáže vykonávanie danej činnosti. Druhá kategória býva zase často ukážkou, že autor sa nudil a z dlhej chvíle si otvoril Word a spísal niekoľko múdro vyzerajúcich (len vyzerajúcich) viet. Ako tragikomický výsledok môže vzniknúť napríklad dokument “Bezpečnosť práce pri používaní kopírky”…

Ďalšiu kategóriu mnou ignorovaných pravidiel sú archaizmy. Pravidlá ktoré platili ešte za praotca Abraháma nie vždy musia odrážať potreby dnešnej doby. Ako priam učebnicový príklad môžem ponúknuť dlhoročnú fámu, že v piatok kresťania nemajú jesť mäso. Najmä na dedinách to býva častým problémom a mnoho k�?azov sa už aj verejne vyjadruje, že spovedať sa z niečoho takého je nezmysel. Došlo totiž k nesprávnemu pochopeniu príkazu “konať skutky kajúcnosti každý piatok a na popolcovú stredu”. Je tam niekde spomenutý zákaz jesť mäso?

Ako hovorí istý múdry človek, všetko závisí od vinkla pohľadu. Pri pravidlách nie je dobré slepo nasledovať len jeden prvý (a často chybný) pohľad na vec. Nič nie je len čierne. A nič nie je len biele. S pravidlami to netreba prehá�?ať. Ani v ich vytváraní, ani v ich dodržiavaní/porušovaní. No čo je podstatné: všetko je na vás. Keď si vy a vaše svedomie nezosobníte nejaké pravidlo, nemôžete ho dodržiavať.

Človek má slobodnú vôľu, no kde začína sloboda niekoho, končí sloboda iného…