Pôvodne štátna firma sa dostala do súkromných rúk, len zrejme s podmienkou, že zachová status quo vo veci kvality služieb a prístupu zákazníkom. Len tak si totiž dokážem vysvetliť nasledujúce skúsenosti s týmto monopolom.

V globálnom pohľade by som povedal, že na T-Come som stratil značnú časť svojho zdravia. Psychického a tým aj fyzického. Len škoda, že lekár nemôže potvrdiť vysoký krvný tlak spôsobený telekomunikačným operátorom. To by bolo odškodné! :-D Ale k veci a mojim osobným skúsenostiam.

1. Kto neprešiel dial-upom nevie, čo je to pôžitok zo surfovania. Nezabudnuteľný soundtrack vytáčania modemu a modlitba, aby niekto netelefonoval z pevnej linky. Pri sťahovaní 5 MB súboru si človek stihol pripraviť večeru, pri 10 MB aj skonzumovať pri Televíznych novinách. Problémy začali, keď T-Com (vtedajší Slovak Telecom, neskôr Slovak Telekom a iné možnosti [poznámka pod čiarou: keď hovno pomenujeme ruža, zápach zostáva ;-) ]) v rámci časových limitov “pozabudol” na nízke ceny (pamätníci možno spomenú na “Internet Intensiv” a “Internet Efektiv”) a vyfaktúroval niekoľkoticícový účet. Mŕtvica pri pohľade naň. Samozrejme, hneď sa začala riešiť reklamácia. Všetko riadne spísané, slovne nás pracovníčka poučila, že máme vlastnoručne vypočítať sumu bez chybne faktúrovanej čiastky a tú zaplatiť. Tak sa aj stalo. Problém nastal, keď prišlo písomné vyjadrenie. Máme zaplatiť pôvodnú faktúru a preplatok nám bude vrátený v nasledujúcej. Super. Lenže už sa stihol zaplatiť “vlastnoručne vypočítaný” poplatok. Tušíte správne, stali sme sa neplatičmi. Na vyriešenie celej situácie sme potrebovali 3 hodiny telefonátov a 4 osobné návštevy pobočky.
2. Môj druhý problém bol prakticky identický s predošlým, na jeho konci však bola výpoveď zmlúv. Dovi, dopo.
3. Aj keď som sa T-Comu doma zbavil, stále sa s ním stretávam napríklad na školách. Na mojej bývalej základke som sa priúčal správe siete – nebolo moc čo pokaziť, jedine nabrať skúsenosti. Pôvodne sme mali ISDN router, ktorý plne postačoval. Pár dní na to, ako som (s hrdosťou) vyriešil pre mňa vtedy zložitejšie routovanie a celá sieť išla až podozrivo rýchlo, zjavil sa technik, ktorý bez slova zobral pôvodný router a pripojil DSL. Niektoré zariadenia dodnes túto zmenu nerozchodili, pretože T-Com neposkytuje prihlasovacie meno a heslo do routra a teda nie sme schopní nastaviť ani primitívčinu typu DHCP server.
4. Opustil som základku a prešiel na gymnázium v dúfaní, že teraz sa situácia zlepší. Pche… Prvý problém: výpadky spojenia. Bez varovania, bez zjavného dôvodu. Spojenie spadne a jediné čo pomôže je reštart routra. Fyzický. Tento problém sa pokúsil technik vyriešiť znížením profilu na našej linke, avšak bol to len výstrel do prázdna. Želaj si niečo, padá spojenie…
5. Tento rok sa naša škola pustila do noviniek vo vyučovaní – snažíme sa zapojiť do videokonferencií v rámci projektu “ProVeK”. O ňom bližie inokedy. Problém však je: potrebujeme využiť statické IP adresy pridelené škole (každá škola dostala istý rozsah, pričom máloktorá z nich o tom vôbec tuší a ešte menej to aj využíva). Samozrejme, nastavenia routra napriek tomu, že si s Ciscom rozumieme viacerí v jednoduchých konverzáciách, nemôžeme meniť. Preto je potrebné: napísať e-mail technikom. Napísať opäť e-mail technikom, tentoraz trafiť správnu doménu (@t-com.sk alebo @stonline.sk alebo @telecom.sk – jedna z nich je správna). Zatelefonovať na linku technickej podpory a dožadovať sa riešenia. Zatelefonovať znovu a dúfať, že tentoraz to zdvihne brunetka, ktorej slovo router nerobí problém. Odmietnuť presmerovanie na platenú telefónnu linku (12 Sk / minúta), kde mi vraj vedia nadiktovať postup, ale nie heslá do konfigurácie. Vyžiadať na radu iných, čo toto absolvovali konkrétneho človeka. Použite radšej Telefónny zoznam, na prepojenie by ste čakali márne. Zatelefonovať na linku pre firmy a nadiktovať detailné informácie o svojej škole. O mne nevedia už len číslo topánok (dúfam). Atď atď. Ešteže som odmietol opustiť vody bezplatných liniek, lebo by som pretelefonoval aj dôchodok. Táto estráda trvala dva pracovné týždne.
6. Keď sa nám už podarilo zohnať vybavenie, s ktorým mala byť videokonferencia bezproblémová, nastanú opäť čo? Výpadky. Telefonujem na podporu, o ničom nevedia, spisujú reklamáciu. Teraz hral úlohu čas, pretože sme mali hodinu do začiatku konferencie. Keď sa dlhšie evidentne nič nedialo, telefonujem znovu. Moja pôvodná sťažnosť sa niekde “stratila”. Diktujem novú. Opäť čakáme, opäť nič. Tretí telefonát. Konečne vedia čo je vo veci, celoslovenský výpadok. Super! Na to, že “niečo nejde a nevieme dokedy” som prišiel aj sám. Môj zvýšený hlas bol veľavravný ako pohľad na žiakov, ktorí sledovali, ako telefonujem. Podaktorí sa ešte boja…
7. Problémy s T-Comom riešim aj u kamarátov – bez dôvodu spadne pripojenie. Fajn, počas voľna v škole voláme technikom a ideme riešiť. Slečna si vypýta prihlasovacie údaje, pričom je jasné, že oni ich majú v plaintexte pred sebou. Heslo komolím skrz-naskrz a napriek tomu úspešne prechádzam “overením”. Prvý šok – vedia zistiť len výpis pripojení z aktuálneho dňa. Viac nie. What the fuck? Oni nemajú archivované záznamy o spojeniach viac ako 24 hodín? Keď bez problémov v Klientskej zóne nájdem prihlásenia aj za uplynulý rok? Po niekoľkých naliehaniach to rieši pokynom na “reštart” služieb na konkrétnu linku z ich strany. Nepomáha. Voláme znovu, opisujeme predošlé a aj kroky z ich strany. Vysielajú technika. Ten síce vyrieši problémy s pevnou linkou, internet však stále padá. Dodnes.

Tak čo, už chápete moju averziu voči tejto firme?