Milujem ovocie. Na rozdiel od zeleniny som od ovocia doslova závislý. Veď sa zamyslite, aké je prospešné. Napríklad taký pomaranč po trochu preflámovanej noci. Alebo jablká. Čerešne, za ktorými sme mnohí, ešte ako deti, lozili po stromoch. A aj exotické ovocie. To si, v našich končinách, nemôžeme dovoliť vlastnoručne pestovať a užívať si pri zbere (pravda, ak nemáme doma malú subtropickú oblasť).

Je však jeden druh, ktorý mi v posledných mesiacoch prestáva čoraz viac chutiť. A nie preto, že by sa zmenila jeho kvalita. Len v podvedomí sa mi javí ako niečo nekalé, priam hnilé. Narovinu – sračka.

Za to všetko ďakujem istej webhostingovej spoločnosti, ktorú tu nechcem z pochopiteľných dôvodov menovať (a už vôbec nie backlinkovať). Donedávna si pokojne-nepokojne existovala u našich bratov Čechov, avšak rozhodla sa zavítať aj do našich končín, s prínosom “prevratných” služieb a cien. Tak sa na ne pozrime trochu detailne…

Na prvý pohľad zaujme obrovské množstvo dát v porovnaní s cenou. Kombinácia 10 GB / 90 SK sa tak ľahko nevidí, som zvedavý, či sú schopní garantovať danú kapacitu každému zákazníkovi (predsa, keď si kupujem 1 kg múky, nedelím sa s ňou aj s inými, čo si ju kúpia), a ako dlho im vydržia kapacity. Rovnako podpora cez telefón (ale na zahraničné číslo) alebo neobmedzený traffic môžu hovoriť za pozitívne rozhodnutie. Nemusia…

V zaujímavo spracovanom prehľade služieb (pri ktorom sa neskôr ešte zastavím) mi chýbala jedna podstatná informácia, ktorú požadujem pri každom hostingu – garancia dostupnosti. Načo sú mi gigabajty dát, keď sa k nim nemôže nik (okrem admina serveru) dostať? A načo mi je internetový obchod, keď jediná cifra, ktorú zákazníci vidia je 404, pričom ani tá nie je na faktúre, ale v prehliadači?

Rovnako zaujímavé sú tzv. VIP služby, ktoré poskytujú. Jednoduchá inštalácia e-shopu a jeho prevádzkovanie (mám pod tým chápať poskytovanie hostingu?), ktorú pri dnešných open-source riešeniach a inštalátoroch zvládne aj cvičená opica, ponúkajú za niečo vyše 400 SK.

Počuli ste už termín WHOIS FREE? Ani ja, až pri tomto hostingu. Pre vysvetlenie: to, čo je u iných spoločností samozrejmosťou (istá varianta “jednoduchej registrácie”) je tu poskytované za poplatok. Ide o to, že v záznamoch domény nie ste uvedený ako majiteľ vy, ale firma, ktorá vám ju registruje. Na Slovensku je to bežná prax, ak nie je priamo ponúkaná zadarmo, nebýva problém dohodnúť ju e-mailom s príslušnou firmou.

Najväčšiu zábavu mi však priniesli dve služby: Certifikát a Záloha dát na DVD. Za papier, podpísaný (?) danou firmou, na ktorom je (predpokladám) nejaký pekný obrázok a vyzdobené meno domény (prečo sa mi v mysli vynárajú diplomy spred roku 89?), ktorý nie je použiteľný na žiadne právne úkony, si zaúčtujú cez 200 SK. Trochu drahá okrasa, keď si zoberieme, že aj v profi obchodoch kde tlačia (nemyslím priamo veľké tlačiarne, ale napríklad menšie pobočky veľkých firiem z oblasti tlače) si za farebný výtlačok 1 ks A4 zaúčtujú približne 20 SK. A podobne je na tom aj záloha na DVD. Koľko stojí jedno čisté DVD? Tiež sa pohybujeme v rozmedzí od 10 do max. 50 SK, keď hľadáme extrémnu kvalitu. Ale tu vás 2 zálohy ročne budú stáť takmer 300 SK.

Čerešničkou na torte je vlastný redakčný systém, ktorého kvality nechávam na posúdení každého zvlášť.

A ozaj, pre podobné (nie vo všetkých bodoch) dôvody nemám rád ani malé pípajúce kuriatka ;-) .

Ešte malý dodatok. Pjotr mi nedávno poslal reťaz s výzvou, aby som ukázal svoje pero. Nuž, chvíľu som premýšľal, či je to vhodné pred 22. hodinou, ale vďaka istým povzbudivým látkam si ho môžete pozrieť.

Zdola:
- centropen fixka, používam na popisovanie médií
- značkovač na tabuľu, ten so mnou prežil rok vyučovania v škole
- Triangular od Farber-Castell, na bežné poznámky a podobne

Tento koniec reťaze zatial ostane u mňa, keďže nie som aktívnym blogerom. Dúfam však, že nezačne hrdzavieť…