Nuž, píšem ďalší článok na blog. Ďalší komentár k niečomu. V posledných dňoch sa mi témy vynárajú v hlave každú chvíľu, na úplne nečakaných miestach. Musím teda priznať, mám veľkú inšpiráciu. ( Ďakujeeem : ))) ) Zasvätení vedia…

Ako napovedá nadpis, bude to dosť zaujímavá téma. Poviem vám narovinu, dúfam, že sa mi ju poradí úspešne schladiť. Ale najprv treba niečo zapáliť, tak poďme na to.

Každý človek sa hneď po narodení stáva závislým. A moc sa mu to nepáči, prečo inak by sme po prvom nádychu začali plakať. A odvtedy ten vzduch nejak potrebujeme k životu. Už sme si naň zvykli. Ako rastieme, prichádzajú stále ďalšie a ďalšie veci, bez ktorých je naša existencia takmer nemožná. Potrava, tekutiny, spoločnosť, …

Až raz dôjdeme do veku, keď nás (len teoreticky, dúfam) zoznámia s vecami, ktoré nazývajú dospelí drogami. A vždy varujú: nikdy nezober drogu. Rôznymi cestami. Pesničky, učebnice, rodičia, učitelia, celý zástup televíznych moderátorov a iné, do nášho života ako vzor zasahujúce osoby.

Lenže. Napriek rokom intenzívnej ofenzívy, nespočetného množstva upozornení ministra zdravotníctva, výrobcov a všetkých vyššie menovaných aj tak mnohí aspoň na chvíľu skúsime, o čo ide. Teraz prosím zdvihnite ruky tí, ktorí ste nikdy v živote nemali v ústach cigaretu. Neakceptujem výhovorky ani nič iné, jednoducho nikdy, čo je presné pomenovanie časového rozsahu.

Kladiem si tak otázku: kde to zlyháva? Ako je možné, že po rokoch prevencie aj tak drvivá väčšina skúsi aspoň raz cigarety? A netýka sa to len ich. Aj iné veci tu máme na závislosti. Napríklad alkohol, alebo v poslednom čase dosť obľúbená čokoláda. Inak, viete, že závislosť na čokoláde prináša riziká porovnateľné so závislosťou na marihuane? Veď si zoberte: čokoláda aj marihuana nespôsobujú fyzickú závislosť, nejakým spôsobom zasahujú jednak do psychiky človeka, aj do jeho orgánov (miera je rôzna). Ale, odbočil som od témy.

Typickou vetou, keď človek skúša prvýkrát je alibistická obhajoba “Za skúšku nič nedám.” Veru, nič nedá. Pokiaľ nejde o skutočne nebezpečné drogy, na ktoré vzniká závislosť takmer okamžite, je to “prvýkrát” naozaj len skúška, za ktorú sa nič nedáva. Až na jeden detail. Človeku sa to zapáči. Jednak zažil to, čo zástupy pred ním, nič závažné sa mu (snáď) nestalo a bolo to aj celkom fajn. Veď pre čo iné by ľudia brali drogy (okrem colníkov)?

Človek s vedomím hladkého “poprvé” má tendenciu aj na “podruhé” “potřetí” atď. A potom príde ten zlomový bod. Moment, keď človek má pohnútky opäť siahnuť po svojej droge. Bez nejakého dôvodu. Jednoducho: musí. Tí, ktorí sme neboli ešte na ničom podobnom závislí si asi nevieme predstaviť, aké to je. Ja však vždy zdôrazňujem: je potrebná silná vôľa. A priateľ/priateľka, ktorý bude stáť po boku a pomáhať, dohliadať, radiť a počúvať. Samotár a outsider má malú šancu – nemá pre koho bojovať. Iba ak by bol prílišný egocentrik a narcis.

Spoločnosť môže vynaložiť státisíce, stámilióny a stámiliardy na prevenciu. Nehovorím, že nie je potrebná. Ale tu viditeľne zlyháva. Kde sa dozviem oficiálne objektívne informácie o drogách. Nečudo, že sa mnohí obracajú na jednu alebo druhú stranu extrému. Len preto, že daná strana ako prvá poskytla veľké množstvo informácií, ktoré sa na prvý pohľad javili ako správne. Podľa mňa však väčšinou chýba ten ľudský prístup. Je to iné, človek vs. nápis na krabičke od cigariet, ako človek vs. človek.