Slovenským internetom prechádza nová vlna nekonečných flame diskusií. Mali sme tu Windows a Linux, ICQ a MSN, Pokec a ne-Pokec, … Aktuálne živá politická téma: Radičová a tí druhí.

Pozornému čitateľovi neunikne, že ja sám som pred časom publikoval článok o tom, že volím Ivetu Radičovú za prezidentku republiky. Aktivity na jej podporu boli ešte len v začiatkoch a sama toho moc vtedy nepovedala. Nuž, prečo by som nepodporil, nebolo vtedy lepšej voľby.

To som ešte netušil, že okolo nej sa združí internetová komunita, ktorá sa pokúsi o rovnakú chybu, ako stáda prívržencov predtým. Patent na rozum. Voľ podľa nás, alebo si nikto. V diskusiách pod článkami sa začali objavovať ostré útoky na ľudí, ktorí majú iný názor, alebo podajú pohľad z iného uhlu. A začali sa objavovať problémy, ktoré som nemohol ignorovať.

U mňa definitívnym rozhodnutím, prečo NEVOLIŤ Radičovú bola séria útokov verejne známejších prívržencov ako napr. Hvorecký. Nič proti nemu, jeho tvorba sa mi páči a považujem ho za významného človeka. Preto ma o to viac mrzí, že som čítal jeho vyjadrenia a klamstvá napríklad o Ferovi Mikloškovi.

Spájať človeka, vďaka ktorému on sám dnes môže odovzdať hlas svojej kanditátke, za sympatizanta so socializmom: ficozrakosť ako vyšitá. Vidieť minulosť tak ako sa mi hodí je vlastnosťou červených kravát, nie do pŕs sa bijúcich demokratov.

Preto som sa rozhodol: niektoré jasne protikresťanské vyjadrenia Ivety Radičovej a vytvorenie istej “privilegovanej” masy, ktorá má patent na rozum a vyčleňuje sa nad ostatnými ako niečo viac je u mňa varovným signálom na rýchle prehodnotenie. Že nehrozí fanatizmus? Viete, ako končili podobné neškodné výkriky? Ein Reich…

Tak, kudy kam? Môj pôvodný favorit urobil kroky, ktoré ho u mňa morálne diskvalifikovali. Našťastie kandiduje ešte jeden človek, ktorého meno môžem vložiť do obálky bez výčitiek svedomia. S radosťou dokonca. Asi tušíte, preto to nahlas nepoviem. Naposledy, keď som to urobil, tak som stratil nádej, že je to najsprávnejšia voľba. A teraz nechcem.