Či chceme alebo nie, vždy podvedome pri komunikácii s nejakým človekom hodnotíme jeho “úroveň” na základe toho, ako sa prejavuje. Teoreticky by sme hovorili o verbálnej a neverbálnej komunikácii, prakticky to znamená, že vnímame každý podnet. Aj také slovo a o slovách bude aj moja prvá recenzia aplikácie pre iOS.
To, že na xichtoknihe vzniká denne enormné množstvo skupín, z ktorej je potrebné patriť asi to 0,0001 denne, no vďaka primitívnemu sociálnemu inžinierstvu sa šíria ako mor, je asi známe. Bežne sa nad nimi nepozastavujem, no dnes som narazil na jednu… doslova vyzývajúcu aby som sa pridal, pretože mi hovorila z hlbín duše, ktoré sa inak hanbím verejne priznať.
Zdalo by sa, že taký internetový moloch, ako Google, to má na ružiach ustlané. Na internete sa po vyslovení jeho mena zohýba skoro každé koleno a tínedžeri namiesto o rýchlych autách snívajú o budúcej práci v tejto spoločnosti. Avšak, nie je všetko také jednoduché. Už po dlhé roky sa Google zmieta s jedným segmentom, v ktorom nie a nie preraziť.
Sedím si tak večer, posledný deň mojich prázdnin, pri počítači. Klasické rozpoloženie: jedným okom pripravujem články a sťažnosti, druhým sledujem čiernu kroniku (čítať: televízne spravodajstvo). Muž bodol otca, smutné. Vidieť to naozaj nemusím, preto podvedome siaham po prepínači realít s nevábnym menom Alt-Tab a zrak mi padá na novinky mojich vraj priateľov na Facebooku.