Sú výlety, ktoré trvajú dni či týždne a človek si z nich veľa nepamätá. A potom sú tu akcie, ktoré napriek krátkemu trvaniu prinesú zážitky, ktoré chcú viac ako jedno pivo s kamošmi na prerozprávanie všetkých zážitkov. Tak, ako mnoho našich šialeností predtým, aj tento trip k východným susedom začal úplne nevinne.

Horou

“Videl si mail?” Takouto nevinnou otázkou sa spustila malá lavína udalostí, ktorá prerástla do dobrodružstva, počas ktorého človek spozná viac, než možno čakal. Kráčal som po meste, trochu pršalo, ľudí moc nebolo. V našom rozhovore sa rodil plán na noc, počas ktorej sme sa vydali na 20-kilometrový pochod Oravskou Magurou a Malou Fatrou.

O téme otužovania sa túto zimu začalo písať o niečo viac, než doteraz – ale, narovinu, z nuly je akýkoľvek pohyb smerom hore dobrý. Nič to nemení na fakte, že sa pobyt v studenej vode stále považuje za niečo tak špeciálne, že to radšej nechávame len úzkej skupinke dostatočne strelených ľudí.

Nepredvídateľný a recesistický. Takéto slová som počul na moju adresu a teraz pri písaní prehľadu toho najlepšieho si uvedomujem, že to je presná charakteristika nielen mňa, ale aj aktivít, ktoré sprevádzali končiaci sa rok. Napriek tomu však nebolo hľadanie “tých správnych” 10 momentov problém – ponúkali sa automaticky, stačilo len listovať spomienkami. A trochu aj fotkami.

Geocaching ako taký stojí v niektorých smeroch na dobrovoľníkoch. Jedným z nich je aj preklad webu, aplikácií a pridružených on-line aktivít do lokálnych jazykov, aby sa stal prístupnejším čo najväčšiemu počtu hráčov. Keďže je práce viac než dosť a posledné roky sa dostáva do väčšieho povedomia aj na Slovensku, začíname hľadať človeka, ktorý s nami dotiahne prvú verziu webu v slovenčine.

Založenie vlastnej skrýše sa riadi jednoduchými pravidlami. To základné: medzi keškami musí byť odstup najmenej 161 metrov. Znie jednoznačne, no jeho dôsledky často spôsobujú zmätok a nepochopenie, najmä u hráčov, ktorí nemajú veľa skúseností so zakladaním. Preto tu nájdete niekoľko tipov, ako toto pravidlo čo najjednoduchšie splniť a vyhnúť sa problémom pri schvaľovaní.

Keď chcete Boha rozosmiať, povedzte mu o svojich plánoch. Preukrutný gýč, ktorý mi, verím, odpustíte v tejto sviatočnej povznesenej atmosfére. Ale nech si o tej vete myslím čokoľvek, vystihuje presne to, čo ma počas aktuálne končiaceho preletu okolo Slnka stretlo. Dámy a páni, môj rok 2013…

Riešenie úloh je pre geocacherov takmer dennou aktivitou. Rovnako ako predieranie sa nie príliš luxusným terénom. Tieto činnosti sú však zväčša oddelené – vyriešite v pohodlí domova úlohu a presuniete sa von, kde idete za istým cieľom. Presne takáto nebola Výzva!, ktorú sme zorganizovali.

Keď som na žilinskom BarCampe koncom júna rozprával o geocachingu, kládol som veľký dôraz na jednu jeho súčasť: rozprávanie príbehov pretože každá naša činnosť tvorí určitú časť našej osobnej histórie. Za tých niekoľko mesiacov sa zmenilo veľa vecí a ja som si uvedomil, že blog žalostne zaostáva za udalosťami. Napríklad výzvou 31 kešovacích dní počas augusta.

Je veľmi málo vecí, ktoré ma dokážu zaskočiť natoľko, že nenájdem vhodné slová. Jedna z nich sa stala len niekoľko hodín pred napísaním tohto článku a doteraz som sa z nej “neotriasol”. Fakt je, že ani nechcem. Lebo nechcem zabudnúť na desiatky ľudí, ktorí obetovali slnečné sobotné popoludnie a prišli pomôcť pri čistení okolia Vodného diela v žiline, známej rekreačnej lokalite.