Sú veci, ktoré človek robí napriek tomu, že sú mu bytostne odporné a aj posledné zvyšky zdravého rozumu mu kričia, aby sa na to vysral. Napríklad poplatky “za službu verejnosti” smerujúce do našej štátnej a objektívnej estévé. Už som si zvykol, že spravodajstvo pozerať nemusím. Hoc zaň platím. Ale rovnako nemusím pozerať ani jednu z najväčších zvrhlostí českej kinematografie…

Veľmi dlho som premýšľal, akými slovami začať prvý post publikovaný v roku 2009. Pravdu povediac, pripravoval som si niekoľko možností videoblogov, žiaľ, moja vlastná blbosť ma pripravila o hlas, čiže by ste si užili maximálne nemú grotesku na blogu (čo možno aj nie je zlý nápad, ale nie dnes ;-) ).

To bola ale rýchlosť. Príde mi ako včera, keď som písal minuloročné 10x naj, a… Opäť sedím nad článkami, fotkami, poznámkami a spomienkami. Rekapitulujem, vyberám “naj” veci, ktoré ma zastihli za posledný rok.

Dnes budem len stručne výstižný. Že zvládol si Silvestrovský nápor? Že všetky veci boli podľa plánu? Že neodstavil si ma cez sviatky? Že SMSky poslané na Silvestra dorazili adresátom? Že “Chyba odoslania” na mojom mobile bola len vidinou? Že som sa dovolal na 27 !!! pokus? Že sa vyťahuješ v TV, aký si dobrý? Že meníš podmienky v zmluve podľa svojej vôle? Niečo tu smrdí v tom poskytovateľovi našom!