Väčšina študujúcej mládeže bude so mnou iste súhlasiť ak poviem, že stužková je slávnosť, na ktorú sa nezabúda. Teda, nezabúda sa na časti, ktoré si pamätáme, tradičný zvyk velí zostať pri zmysloch aspoň do krájania torty. Sem tiež zvykneme pozývať ľudí, ktorí pri nás stáli počas krvopotnej cesty za skúškou nervov (“dospelosti”), no problém nastáva v momente, keď sú to ľudia na stovky či tisíce kilometrov vzdialení.

Priznajme si na rovinu: som hluchý a slepý ignorant. Neviem čo je dobré. Veď ako inak ma môže označiť človek – milión, ak zo seba vydám kritiku nejakého momentálneho mediálneho bôžika. Aj keď viem, že sa to niekomu nemusí páčiť…

Ak by som mal možnosť udeliť učiteľom amnestiu na učenie v jednom ročníku, bola by to bezpochyby ôsma trieda základnej školy. Trinásť – štrnásť rokov, všetci zaručene pobláznení pubertou a hormóny v hlave majú párty roka. No skrátka, pokiaľ nie je učiteľ extrémne charizmatický alebo naopak, cvičený zabijak, nemá šance na absolútne bezproblémové prežitie. A keď už žijeme v dobe modernej techniky, škoda ju nevyužiť.