Nie je to tak dávno (len rok?), čo som písal podobný článok so zhrnutím desiatich vecí, ktoré sa u mňa zapísali významným spôsobom za posledných 365 dní. A ja – donútený časom – opäť sadám k fotkám a začínam hodnotiť prežité.
To ste nepočuli ešte, čo sa stalo v našom meste… Rozbehol sa predvolebný boj o poslanecké kreslá a tiež o stoličku primátora Žiliny. Popri tom sa otvorili nejaké obchodné a shopping centrá (to nie je podľa niektorých to isté), ochromila doprava a definitívne pochovala časť histórie. A dokonca v tom nemal priamo prsty ani najroduvernejší tankista. Žilinčanov prosím, aby otvorili oči a cezpoľných aspoň trochu utešujem, že na tom možno ešte nie sú tak zle…
Voľby už klopú na dvere (čo klopú, trieskajú) a zo všetkých strán sa na nás usmievajú či mračia politici so snahou presvedčiť nás, že oni pri kormidle budú tou správnou cestou pre našu krajinu. Ja, prvýkrát sa zúčastňujúci parlamentných volieb, sedím v teplom počasí za monitorom a premýšľam. Ako ovplyvňuje politika môj život. A čo chcem, aby sa zmenilo.
Drahí priatelia, je to tu. Zas si musíme zvykať na nové písanie dátumov, vôkol vybuchuje pyrotechnika a človek sa bojí pozrieť, či to nie sú náhodou Rusi pozvaní hranolom. Čas zastaviť nedokážeme a preto počas posledných dní rekapitulujem moje zážitky.
Mladý človek zvykne počúvať rôzne hudobné štýly. Máme tu hip-hop, metal, rock, pop, vymreté podrezané emo pesničky a podobné náležitosti. Okrem toho sa v slovenskej kultúre vyskytuje aj tvorba, ktorá si v učebniciach literatúry iste raz vyslúži označenie “politická pieseň”.
Ak sa ma niekedy spýtate, čo považujem za najväčšiu oslavu demokracie, tak odpoviem jednoznačne – voľby. Tých europarlamentných som sa zúčastnil aj ako člen komisie, ba dokonca predseda. Plánoval som živý prenos, no technická nedostupnosť internetu zmarila plány. Napriek tomu som nehodil klávesnicu do žita a zapisoval si veci, ktoré by som publikoval.
Stalo sa toho toľko – a pritom tak málo. V jednom momente má človek pocit, že prežíva najdôležitejšie udalosti svojho života, v druhom to len v tichosti pominie a kráča ďalej. A je to fajn. Teda, miestami…
Druhý týždňový glosátor budem venovať siedmim statočným – kandidátom na prezidenta SR. Ono, niekedy to chce naozaj gule postaviť sa a kandidovať, napriek vopred známej prehre. Prípadne ísť do diskusií, nečakajúc ostré otázky. Aj také boli moje prvé voľby…
Keď to nejde, tak to nejde… Po zverejnení predbežných výsledkov prvého kola parlamentných volieb som mal jasno. Dobre, môj kandidát sa do paláca sťahovať nebude. A bude druhé kolo. Lenže hneď na to vyvstala zložitá otázka. Voliť? A ak áno, koho?
