Ako hlásajú všetky propagačné materiály, geocaching je hra. Vcelku zaujímavá myšlienka, možnosti spoznať nové veci, objaviť pekné miesta. Pred rokom som začínal, teraz nedávno som to zabalil. Dôvod jednoduchý a prozaický: to čo predvádzajú jednotlivci v mojom okolí nemá vôbec nič so zábavou, ktorú má hra prinášať. Severozápad Slovenska sa postupne zmenil na nekonečnú hru na mačku a myš.

Tak ma napadlo (hladujúceho večer nad sójovými blbosťami), ako by asi znel recept na úspešný BarCamp. Nájdite vhodné útočisko, povolajte PR čarovnú vílu, vynechajte hokej a dúfajte v zázrak. No, nejdem predbiehať, len trochu opäť poodhaliť pozadie druhého žilinského BarCampu a vôbec jednej soboty, na ktorú tak skoro nezabudnem.

Uplynulú nedeľu som sa opäť zhodou niekoľkých okolností vyskytol na mieste, kde ma bežne nenájdete. Futbalový štadión v Žiline predstavoval nový prírastok – kaplnku, ktorá má podľa ľudí prikladajúcich ruku k dielu vraj povzdvihovať úroveň u nás. Vraj…

Keď sa v roku 2006 schyľovalo ku komunálnym voľbám, stála moja rodná Žilina pred vážnou výzvou. Mesto ovládané jedným človekom cez jeho blízkych spolupracovníkov totiž nie je možné len tak ľahko vytrhnúť z bežného diania a zasadiť do úplne novej situácie. Aj keď sa nádej črtala…