Nie je to tak dávno, čo som prišiel do miestnej knižnice, usmial sa a položil preukaz na pult. Trochu symbolicky (a nečakane) som sa prišiel rozlúčiť s papierovými knižkami, radmi políc, ktoré vyzerali, že sa zrútia ak do nich vložíte späť aj len brožúrku o starostlivosti o psa a nekonečným čakaním na vrátenie titulu, ktorý som túžobne očakával a kontroloval jeho prítomnosť cez internet. Bral som túto “svätyňu” ako niečo, čo mi má poskytnúť zážitky ASAP.

Ešte nikdy nebola spoločnosť tak rozčarovaná sama zo seba, ako po nástupe internetu. Neskôr sa pridali “sociálne siete”, ktoré zavŕšili dielo nastavenia zrkadla a výkriky hrôzy môžu začať. Čo vlastne matička Zem na sebe nosí?

Sú momenty, keď sa človek zastaví uprostred niečoho, čo nevie úplne presne pomenovať. Iba príznaky bývajú podozrivo podobné, miestami mrazivé, zvláštne závažné. Pretože ľudský život, jeho sociálna stránka a celé bytie sa dostáva do novej roviny – verzie 2.0.