A ani to moc nebolelo. Že čo? Spoznávanie Slovenska. Súhrou rôznych okolností moje prázdniny každoročne pozostávali z dovoleniek na Slovensku. Vždy však v inej oblasti. Keďže je moja rodina značne orientovaná na geografiu a dedičnosť zapracovala na plné obrátky, postupne sme navštevovali najrôznejšie časti našej krajny a spoznávali miestne zvyky, prírodu, zvláštnosti.

Tento rok nám zostala posledná oblasť: Spiš a okolie. Vzhľadom na časovú tiese�? sme mali len jeden de�? na túto cestu, čo nám však nezabránilo v tom, aby sme prešli čo najviac zaujímavostí. Začali sme Spišským hradom, na ktorom nás nečakane zastihol dosť dlhý lejak, ktorý nás prenasledoval po väčšinu našej cesty. Hrad bol zaujímavý, avšak (opäť prejavím svoje príliš kritické ja) miestami značne úzky či nebezpečný.

Pokračovali sme Levočou – kostolom svätého Jakuba, kde sa nachádza oltár Majstra Pavla z Levoče a veľa iných zaujímavých predmetov či umeleckých diel. Naše ďalšie kroky viedli do Červeného kláštora pri Dunajci, no na plte sme sa nedostali. Namiesto toho sme zapadli v miestnej reštaurácii (Goralská reštaurácia u Petríka), ku ktorej mám len jednu výhradu – nemali pomarančový džús.

Nakoniec sme sa pobrali domov cez Poľsko, kde sa nám naskytlo niekoľko nádherných pohľadov na Vysoké Tatry, škoda len, že mraky stále zabra�?ovali zachyteniu peknej panorámy… Cestou sme chvíľu pobudli v Trstenej, kde som mal v pláne stretnúť sa s Pištíkom – žiaľ, čas nedovolil, a pri Oravskom zámku.

Ako som predznamenal na začiatku, týmto som uzavrel maratón spoznávania svojej rodnej krajny. Nikdy ma totiž nelákalo more, pláže, horúce slnko a koncentrovaná nuda. Som veľmi rád, že som spoznal krajnu, ktorá je mojím domovom.

P.S.: Výber fotografií z tohto výletu nájdete v mojej fotogalérii.

P.S.2: V Levoči vyberá parkovné jeden Žilinčan, ktorého veľmi potešia správy zo Žiliny a okolia. Ak tam niekto pôjdete a stretnete ho, nepokazte mu radosť.