Niekto veľmi múdry raz povedal, že história sa opakuje. Tak veru, na Slovensku to platí dvojnásobne. Pred dvoma rokmi sa priaznivci relácie Sedem s r.o. stavali na zadné v dúfaní, že ich relácia prežije. Materská TV Markíza ju však nechala pomaly uhynúť v stále fatálnejších časoch. Zobudila sa konkurencia, tá prišla onedlho s vynoveným formátom. Ale história sa opakuje.

Očakávať od takejto relácie masové publikum je hlúposť. A rovnako tak je hlúposť očakávať, že presun na stále nočnejšie hodiny prinesie očakávaný zisk. Pamätám si, ako som sa ešte ako decko dohadoval s rodičmi, aby som mohol zostať pri telke dlhšie ako do Kobry 11, po ktorej nasledovalo moje milované sro. Neviem si predstaviť, ako by som asi argumentoval teraz, že chcem pozerať reláciu o štvrť na dvanásť večer.

JOJka si nechce dovoliť zrušiť ju úplne, lebo táto správa by sa stretla s opovrhnutím a odchodom aspoň tej časti divákov, ktorá ju ešte nedávno ospevovala za oživenie Markízou odhodenej relácie. No história sa opakuje. Markíza rovnako s argumentom nedostatočného výkonu presúvala reláciu na neskoršie časy, až napokon nebolo kam posúvať. Nasledovalo zrušenie. Scenár druhého dejstva je rovnaký: úvodná eufória televízie z uvedenia úzkou skupinou žiadaného formátu, nespokojnosť s počtom divákom, aktuálne presun na neskorší čas a skrátenie. Už chýba len zavedenie diváckych videí z YouTube a následný oznam o “zmene” formátu.

Priaznivci humoru Milana Lasicu majú ešte vždy možnosť siahnuť po jeho bodkách v časopise .týždeň, ostatní účinkujúci produkujú iný humor v alternatívnych reláciách, takže z pohľadu čísel by malo byť publikum uspokojené. Ale nie je. Prečo asi?