V Žiline sa od roku 2009 koná pravidelná novembrová akcia vypúšťania takzvaných lampiónov šťastia. Akcia, ktorá vo mne každý rok pripomína, ako sa dokáže moc presadiť aj tam, kde všetky zvyšky zdravého rozumu bijú na poplach. Dokonca za potlesku nadšeného publika.

Kým letáky v meste oznamovali prvé vypúšťanie lampiónov organizované vtedy ešte neexistujúcim obchodným centrom v samotnom srdci Žiliny, pár ľudí zorganizovaných cez internet alebo ústnym podaním len niekoľko metrov ďalej zažívalo svoju verziu večera. Na mieste čerstvo zbúranej historickej fary, na mieste ktorej malo stáť (a dnes stojí) obchodné centrum sme len ticho stáli a zapaľovali sviečky. Bol som čerstvo vysokoškolák a zavolal ma tam učiteľ informatiky z gymnázia.

P1010583

Médiá sa o tento prípad zaujímali intenzívne – celkom viditeľne tu došlo k obchádzaniu zákona, keď príslúšné úrady úplne odignorovali snahy o záchranu národnej kultúrnej pamiatky, ktorú rozbehol Krajský pamiatkový úrad. A staviteľ sa s budovou moc nemaznal a len čo mal v rukách správny papier, zmizla z povrchu zemského za jeden deň. Napokon teda nebolo čo chrániť.

A tak sme sa zišli. Na námestí nižšie z pódia koordinovali ľudí pri vypúšťaní lampiónov a brigádnici v bielych županoch rozdávali predvolebné letáky kandidáta Smeru – Blanára. Museli byť šťastní, že zrovna ich volebný štáb vychytal miesto na námestí v deň konania “historickej” akcie pre mesto.

O pár rokov neskôr sa mesto ako také neraduje: po skúsenostiach zo všetkých minulých ročníkov je vypúšťanie hordy horiacich papierových lietajúcich vecí síce efektné pre videá, fotky či romantické prechádzky, no praktické následky znášajú na druhý deň ráno Žilinčania už trpkejšie. Ono fyzika nepustí a keď zhasne plameň vo vnútri, niekam tá konštrukcia spadnúť musí. A ak nezhasne, ale zachytí sa napríklad o obľúbený žilinský vianočný stromček na námestí… A tak.

Medzi časom vznikol rad predpisov a nariadení ako nakladať s podobnými vecami na území mesta. Oficiálne je tento rok zakázané vypúšťanie lampiónov. Napriek tomu nájdeme vo všetkých možných marketingových kanáloch pozvánky na akciu. Obchodné centrum sa bráni, že ono len organizuje koncert a predaj lampiónov, ľudia ich zapaľujú a vypúšťajú sami. To mi zľahka pripomína kauzu pochybných obchodov s “darčekovými predmetmi”, kde ste si mohli kúpiť drogysoľ do kúpeľa.. a ignorovať odporúčanie, že ju treba dať naozaj do kúpeľa a nie do nosa.

Nemôžem si pomôcť, ale pri tejto akcii si každým rokom spomínam na starú budovu fary, rad sviečok pri plote staveniska a aroganciu moci peňazí, ktorá stále aj dnes hovorí jedno: že sa za sedem rokov nič nezmenilo a stále platí, že ak máš prachy, môžeš všetko. A najhoršie je, že na námestí dav ľudí nevedomky tento status quo opäť požehná.