Tretí bratislavský TEDx, môj prvý v živote, ktorý som videl inak, ako na monitore počítača a neskutočné množstvo myšlienok. Asi tak by som vedel do jednej vety zhrnúť akciu, ktorá si nakládla úplne jednoduchú úlohu – pohnúť životmi Slovákov.

Princíp konfencie TED je vám asi dobre známy, ak nie, smelo si prečítajte si môj ostatný článok. Tento blog píšem cestou domov vo vlaku, takže dojmy sú úplne čerstvé a možno aj trochu prikrášlené po silnom zážitku. A to je dobre. (prípadné preklepy, prosím, prisúďte dopravnej infraštruktúre)

Úvod konfencie patril základným informáciám o TEDe a predstaveniu veľmi úspešného organizátora až z Káhiry. Potom už dostali slovo naši rečníci. Veľmi dobre to rozbehol Radovan Semančík, ktorý ozrejmil základné princípy internetu a parafrázou známej scénky z IT Crowd spomenul, že v princípe každý z nás vlastní kúsok internetu. Iba si musíme dávať pozor na softvérových gigantov :-) Nasledoval unikátny beatbox na šváboch, vďaka ktorým vieme lepšie porozumieť fungovaniu mozgu.

Architektka Zuzana Kierulfová si na plecia zobrala celkom ťažkú úlohu – ukázať svetu, že hlinené domy, aké sa u nás stavali celé storočia, nie sú prežitok, ale práve naopak: nízkoenergetický luxus. Mňa od toho odradil len fakt, že hlina nie je odolná voči vode. Preto keď bute najbližšie močiť pri nejakej budove, dajte pozor, aby nebola z hliny. (žartujem..)

Zlatým klincom (uprostred programu) sa pre mňa stal Gever Tulley s prednáškou o inovatívnom vzdelávaní. Pravdu povediac, po skončení som si želal len letenku do USA, aby som zažil jeho metódy v praxi a priniesol ich k nám. Nateraz sa však musím uspokojiť s tým, čo prezentoval a hneď v pondelok idem skúsiť navrhnúť nový spôsob vyučovania informatiky na stredných školách (taký neoficiálny, ktorý sa hodí k šikovným študentom pomimo). Pevne dúfam, že sa mi to podarí v krátkej dobe zrealizovať ;-)

Prvé standing ovation boli pre Petra Káčera, človeka s diagnózou DMO. Rozprával nám príbeh o problémoch získvania práce pre postihnutého človeka, no záverečná veta bola kvalitnou kontrolou úprimnosti publika. “Keby som sa objavil pred dverami vašej firmy – dali by ste mi šancu?

Ďalej sme sa ponorili do vedeckých úvah o tom, že každý organizmus vyžaruje svetlo, čo mňa celkom potešilo. Sheldonove svietiace rybičky sú reálne možné! A vo vo sme zostali aj pri pohľade na free diving, kde vo mne zostala rezonovať jedna otázka: prečo by človek chodil klopať na nebeskú bránu?

Poobedné bloky začínali kultúrou. O prvé vystúpenie sa posraralo GlassDuo. Dovolím si zacitovať jedného účastníka, ktorý dokonale vystihol pocity mnohých: “Ȉo ti jebe!?” Jaroslav Dodok nám potom ukázal niečo zo života aktívneho mladého človeka, ktorého okolie a škola celkom ťažko prijímajú fakt, že má “málo rokov”. To mu však nebráni v realizácii vlastných snov a kým jeho spolužiaci vyspávali piatkovú opicu, on inšpiroval sálu plnú ľudí, ktorí mohli byť pokojne jeho rodičmi alebo starými rodičmi. Moja poklona.

Trochu skepticky sa (pre mňa) uviedla skvelá dizajnérka Miška Bednárová, ktorá zaútočila na jeden zo základných mužských pudov – hokej. Ospravedlnením pre ňu však boli jej spôsoby spracovania našich národných symbolov, niektoré kúsky si iste pri prvej príležitosti zadovážim.

Meno Samuel Trnka vzbudzovalo v programe veľké nádeje na zábavu a sklamanie sa rozhodne nedostavilo. Vety ako “Počúvate ma?” alebo “Vieme, že to má copyright a sereme vám na to!” sú pochopiteľné len pre tých, čo boli prítomní, no verte, že úprimnejší smiech som ešte nepočul. Holandský horolezec (fakt!) Gert van Der Veen ukázal prostredníctvom lezenia krásnu životnú inšpiráciu – “forget about ropes“. A na koniec sa na pódium postavila Manj Carthigaser, ktorej prednáška o zdravom jedle ma veľmi potešila. Pravidlo, že skutočné jedlo je niečo, čo “used to breath or grow from the Earth” sa mi veľmi páči.

Prednášky v blokoch skvele dopĺňali aktivity počas prestávok. Kvíz Martina Mojžiša, hra od Websupportu, úlohy od združenia Ȉlovek v ohrození a v neposlednom rade neuveriteľná úroveň zabezpečeného občerstvenia. Navyše, keď som si pri poslednej prednáške od Manj zrekapituloval v hlave podávané jedlo, bol som rád, pretože drvivá väčšina spĺňala jej podmienky. Možno teda až na niektoré koláče, tie ma dostali a už hľadám recept :) Bonusom bola už len afterparty v Cvernovke – prvýkrát som mal možnosť pozrieť sa do týchto ateliérov a galérie, rozhodne som tam nebol posledný krát.

Aby som to zhrnul, TEDxBratislava 2012 dosiahol presne to, čo sľuboval – otočku o 359°. Poznámkový blok som naplnil mnohými inšpiráciami, spoznal som množstvo skvelých ľudí, najmä zo sociálno-mediálnej úderky MindShare, ktorej som bol členom a vďaka skvelému prostrediu som si to celé vychutnával naplno. Ďakujem všetkým, ktorí tento event akýmkoľvek spôsobom urobili jedinečným. A ďakujem aj za ten zákaz používať mobily a notebooky počas prednášok (však, Braňo…), bolo to oslobodzujúce.

A nakoniec, môj malý zoznam vecí, ktoré som si odniesol z TEDxBratislava 2012 a (dúfam že) urobia život o niečo znesiteľnejší:

  • jedna fotka denne, aby mesiace neplynuli len tak medzi prstami, ale stali sa jedinečnými spomienkami
  • zdravšie jedlo spĺňajúce podmienku “used to breath or grow from the Earth”
  • nová informatika ako koncept vyučovania, ktorý by som rád vytvoril podľa metód, ktoré používa vo vzdelávaní Gever Tulley

Vidíme sa o rok. A možno aj skôr ;-) Ale nebudem predbiehať..



Ak si dočítal až sem, mohli by ťa zaujímať tieto články



Mindshare aplikácia pre mobilné telefóny
  1. Hospi

    Veľmi pekne si to zhrnul. Spomienky z TEDu sa vracali v krásnom chronologickom poradí. Bolo to tam ozaj úžasné. Dúfam, že sa podarí ti navrhnúť a schváliť tie nové metódy učenia, lebo určite by som privítal, ak by ľudia čo budú študovať po mne sa budú vzdelávať tak, ako som chcel ja. Každopádne, veľa šťastia, moja zmena tiež už nabrala svoje akcie a to som iba na začiatku. :)

  2. [...] všetko sa dalo vidieť a zažiť ? O tom ako dobre bolo na TEDxBratislava písal už aj Juraj Grečnár @Birko alebo Brano Rác. Ȉo všetko stálo za úspechom [...]