V rámci predstavovania alternatív vo voľnom čase nemôžem obísť trend rôznych únikových hier, ktoré po vzore zo zahraničia začínajú vyrastať aj u nás. Na začiatok prinášam recenziu miesta, ktoré som navštívil už druhýkrát, pretože medzitým stihli pôvodnú hru prerobiť do novšieho a hororovejšieho (sic!) štýlu.
No Escape v Žiline je prvou takouto hrou, ktorá v tomto meste vyrástla už pekných pár mesiacov (alebo sa patrí povedať, že rokov) dozadu. Jej prvá verzia bola ukážkou toho, ako môže vyzerať známy svetový koncept v našom poňatí a po odohraní som mal pocit nevyužitého potenciálu. Prechod bol viac-menej lineárny, pri dobre zohranom tíme, ktorý skrátka zoberie do rúk všetko a rozoberie to do poslednej skrutky bol úspech viac než zaručený. Druhá, hororová verzia hry rovnakého autora však priniesla veľa zmien v pozitívnom zmysle slova.
Lokalita
Žilinskú hru nájdete v bývalom Kine Úsvit, konkrétne v jeho podzemí. Už len samotný vstup a prostredie zabudnutej komunistickej budovy dáva hre fajn temnú atmosféru. Predsa len je dobré pre hru v takomto žánre mať autentické priestory, čo múry a dispozícia starej „pivnice“ rozhodne sú.
Príbeh
Hororová verzia hry ako taká nevyžadovala zvláštny príbeh. Navyše sme ju hrali počas halloweenu, kedy sa nič iné ako strašenie nepredpokladá. Celkovo sa mi páčil koncept, ktorý sa snažil postupne nenápadne udržovať hladinu strachu na prijateľnej úrovni, kedy sa dalo bez problémov riešiť úlohy. Náčrty hororového príbehu sa však dali nájsť v rôznych detailoch počas hry – hráčom odporúčam všímať si drobnosti ako značky na dverách a podobne. Celkovo sa však nejaký veľký storytelling nekonal. Samozrejme, že inak to vníma partia štyroch chalanov, ktorí si zo všetkého robia piču, inak zapôsobia niektoré herné prvky na slabšie povahy, keď uvidia veci, ktoré im ešte nedajú pár nocí pokojne spať.
Náročnosť úloh
Oproti prvej verzii hry ma viac než príjemne prekvapili úlohy, kde to nebolo už o manuálnom prehrabávaní všetkého, ale reálnom premýšľaní a riešení hlavolamov. K dispozícii bola tiež pomoc cez vysielačku, čo sme naozaj miestami potrebovali. Plusové body tiež patria za určité prepojenie úvodných riešení s vyvrcholením hry, kde začali dávať veci dokopy zmysel.
Priestory a vybavenie
Ku konceptu strašenia patrí rozhodne vyhlásenie, že menej je viac. Tu to dodržali a namiesto izby preplnenej rôznymi predmetmi ste skôr v polopráznej miestnosti, kde pri miernom popustení fantázie vzniká dobrá atmosféra. V prípade žilinských hier treba spomenúť aj (už) tradičné využívanie rôznej techniky pre posun v hre, inak to nie je ani tu. Priznám, že mňa osobne tešilo v predošlej verzii hackovanie notebooku, sklamaný som neodchádzal ani tentoraz (nemajte strach, toto nie je spoiler – čaká vás niečo úplne iné).
Ako som už uviedol, hru sme hrali počas halloweenu, takže nás čakali aj špeciality v podobe partie strašidiel, ktorá sa postarala o spríjemnenie pobytu. A musím sa priznať, že ich prvý zásah do hry u mňa na chvíľu zdvihol srdečný tep. Okrem toho nechýbala ani pohostinnosť cukríkmi či nejakým tým posmeľovacím prostriedkom.
Celkovo musím povedať, že hra od svojej prvej verzie dospela a rozhodne patrí na môj zoznam odporúčaných lokalít v Žiline. Logické úlohy sa tiež dostali na takú priemernú úroveň, čiže netreba sa obávať, že bez vedomostí o technikách predpovede počasia na Srí Lanke sa nedostanete von, na druhú stranu úlohy hráčov nepodceňujú a vyžadujú použitie šedej kôry mozgovej. Ešte možno popracovať na tom psychickom grilovaní (príbehu, resp. celkovej hororovej atmosféry) a bude to ultimátna záležitosť pre všetkých adrenalínu-chtivých. V tradičnom internetovom hodnotení udeľujem tejto žilinskej únikovke 8 vyrezávaných tekvíc z 10.