Ako sa už internetom rozšírila správa, SOZA ustúpila a nemieni vyberať poplatky za embedované videá. Pán Boh jej to prirátaj k dobru pri poslednom súde a my sa poďme vrhnúť na jeden sporný bod, kde označila kampaň ľudí ako vulgárnu. Možno zistíme, že nehovorí o nás…

“Masívna reakcia na postup SOZA, ktorá s obdivuhodnou rýchlosťou zaplnila stránky sociálnych sietí nás, bohužiaľ, prekvapila mimoriadnou agresivitou, hrubosťou, ba dokonca až navádzaním na porušovanie zákonov a násilného správania sa. (…) Napriek neštandardným postupom, hrubosti a nevyberaným slovám, uznávame, že (…)” – tak napísal riaditeľ Repčík. Zoberme si teda Zbierku zákonov, nalejme čistého vína a rozmeňme si na drobné.

Slovenský ochranný zväz autorský sa priznal, že pokutu pre internetové stránky vymáhal protizákonne. (použitie hypertextových odkazov a tzv. embedovacích kódov nie je verejným prenosom, (…) a teda nepodlieha licencovaniu). Lenže milá SOZA už nejaký ten výhražný list zaslala. Trestný zákon tu hovorí celkom jednoznačne: §221 Podvod (1) “Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.” A to berme do úvahy, že keby neustúpila, tak sa nebude jednať o malú škodu, pretože slovenských stránok, ktoré využívajú vkladanie videí z YouTube a iných serverov je skutočne množstvo.

Ďalej si viacerí všimli, že SOZA zverejnila na svojej stránke toto vyjadrenie vo formáte DOCX, ktorý je určený pre aplikáciu Microsoft Office 2007 a novšiu (s pluginom sa dá využiť aj na verzii 2003 v obmedzenej forme). Nie je mi jasná právna subjektivita SOZA, pretože raz píše ako o združení, potom ako o neziskovke, inde jej úlohu definuje priamo zákon, takže ktoré pravidlá platia alebo nie je otázke. Každopádne podľa Výnosu Ministerstva financií č. 312/2010 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (otázka je, či stránka SOZA je takým systémom, ale keďže má nejaké svoje privilégiá ako jediné združenie zo zákona, tak povedzme že ju budeme brať ako verejnú správu) sa majú textové informácie zverejňovať ako HTML, XHTML, RTF, PDF, ODT alebo TXT. O žiadnom formáte MS vymedzenom len istému produktu jednej spoločnosti nie je reč.

No a teraz sa pozrime na protiklad, čoho sme sa dopustili my všetci, ktorí sme mali niečo proti zväzu:

.
.
.

Dlhé, však? Trestný zákon hovorí o ohováraní, no toho by sme sa dopustili, keby sme šírili klamstvá. Nič také, veď všetci čerpali z ich listov, pokút, telefonátov a vyjadrení pre médiá.

Môžeme sa pokúsiť vžiť do kože SOZA, ako sa asi teraz cítia jej predstavitelia, keď pár dní bežali hlavou proti múru v dúfaní, že napokon odskočí. Neodskočil, naopak, začal byť čoraz pevnejší. Za vulgárne (=neslušné) považujem udeľovanie pokút na základe rozhodnutia zjavne nekompetentných pracovníkov, ktorí nie sú znalí základnej terminológie v oblasti, ktorú chcú kontrolovať. Nepoznám jediného dopravného policajta, ktorý by nevedel, čo je to koleso. A porovnajte si, koľko vtipov o nich koluje – aké kameňáky teraz môžu vzniknúť o SOZA.

Napokon, viac než tie vtipy ma teší jedno: práve sme zistili, že priestor na diskusiu o autorskom práve, zmysle existencie združení ako SOZA a posúvaní zákonov s dobou sa dá vytvoriť, keď sa nájde skupina ľudí, ktorej záleží na tom, aby sa veci hýbali vpred. Takže, priatelia, domáca úloha: každý pekne pripraviť rozumné a vecné pripomienky, ktoré dajú autorom slobodu i chlieb a fanúšikom nebudú zväzovať ruky v ich nadšení pre tvorbu obľúbených autorov.

Vďaka za každú zmienku, názor, konštruktívnu kritiku i podporný hlas. Dobrý boj sme bojovali…