Po napísaní prvého článku k tohtoročnému humbuku okolo SOZA som si myslel, že som zo seba dostal mnoho odporu, ktorý voči konaniu tejto organizácie cítim. Ako sa však v posledných hodinách ukázalo, výpalníci si pýtajú stále viac a viac.

Na začiatku bola faktúra, ktorej pravosť bola mierne spochybňovaná. Nečudo, šírila sa ľudovou formou sociálnymi sieťami podobne ako množstvo iných zaručených informácií (sarcasm) na Facebooku. Obsahovala sumu za neoprávnené obohatenie sa jednou malou obcou v strede nášho Slovenska, pretože si dovolila (potvora jedna – stále sarcasm) usporiadať vystúpenie ku Dňu matiek a Mikulášovi, kde deti spievali a recitovali. ȁno, opäť sem ťahám deti, pretože tento prípad je dokonalou ukážkou slovenskej byrokratickej absurdity, ktorá sa odbavuje na každom.

Táto zvrátenosť vyprovokovala už dôverne známy mediálny ohlas – začalo to blogom od Aliana, niečo som utrúsil ja, pridali sa aj spravodajské portály živé.sk a hudba.zoznam.sk, dnes už o tom informovali aj televízie vo svojom spravodajstve. Ako je pri SOZA zvykom, veľkú a záslužnú časť novinárskej práce odvádza Rádio_FM. Napokon na seba nenechali čakať ani facebookové aktivity, kde sa združuje nové teleso Spevokol za samovoľnú implóziu SOZY, ktoré zostavuje svoj repertoár na najbližšie verejné vystúpenie pod oknami veď-viete-ktorej organizácie.

Dúfam, že po takomto vymenovaní zaujímavého povinného čítania ste niektorí zostali aj tu, aby ste sa dočítali, čo ďalšie mám na srdci a považujem za potrebné k téme povedať. Pôvodne som nechcel, ale najnovšie zverejnené dokumenty z kontroly u starostu obce vo mne opäť prebudili pud lovca, ktorý je presvedčený, že antilopa padnúť musí.

SOZA sama považuje za dôležité vyznačené body, preto sa im budem venovať trochu bližšie. Ako prvé je zaujímavé zdôraznenie, že ide o akciu konanú v amfiteátri obce. To je podľa SOZA dôležitý argument, prečo by mal niekto platiť. Amfiteáter je, samozrejme, verejne prístupné miesto, takže litera zákona (alebo iného vnútorne určeného pravidla) je naplnená: môžeme kontrolovať.

Ako druhá časť je prázdny priestor na výhrady a pod tým predtlačené vyjadrenie o zistení, že používateľ “používa autorskoprávne chránený repertoár hudobných diel bez licencie“. Takáto prezumpcia viny na formulári nazvanom “Inšpekčný záznam o zistenom používaní autorských diel” podľa mňa nemá čo hľadať v normálnom, demokratickom a doplňte si akomkoľvek systéme. Je to písomný dôkaz toho, že inšpektori SOZA prichádzajú za každým s dokumentom, ktorého podpis je vynúteným priznaním sa k protiprávnej činnosti, hoci vôbec nemusela byť vykonaná. Nikde v prezentovaných materiáloch som nenašiel možnosť, voľbu, štvorček, čokoľvek, čo by umožňovalo vyjadriť stav, že na kontrolovanej akcii neboli žiadne nepovolené reprodukcie diel.

Dovolím si tiež pripomenúť, že Slovenský ochranný zväz autorský je občianske združenie, podobne ako tisíce ďalších v našej krajine. Z povedenia Ministerstva kultúry si však vytvorilo veľmi efektívne fungujúcu mafiu, ktorá sa beztrestne pohybuje po Slovensku a bez akejkoľvek verejnej kontroly si dovoľuje vyberať “pokuty” (som nevedel, že policajti – oprávnené osoby na udeľovanie pokút – sú tiež členmi OZ) a núti ľudí podpisovať jednostranne výhodné dokumenty, na základe ktorých posiela faktúry. Otázka faktúrovanej ceny je už skôr úvahou o bulharskej konštante a nechávam ju na väčších odborníkov…

Som si istý, že marketingové oddelenie občianskeho združenia (dafuq?) príde v najbližších dňoch s ďalšími vyjadreniami, ktoré budú vinu za vznik situácie pripisovať každému, len nie sebe. Je to už tradičný každoročný dôkaz, že v niektorých našich “privilegovaných” organizáciach nefunguje sebareflexia a pod pojmom kontakt s verejnosťou sa rozumie detské ukazovanie prstom “ale veď on to začal!”

Pokiaľ sa vám takéto konanie hnusí podobne, ako stovkám ďalších, šírte povedomie o aktivitách SOZA aj medzi svojich známych. Ďakujem.