Uplynulé leto sa rozhodla spoločnosť Unilever vyrábajúca známe nanuky Magnum prezentovať sa aj prostredníctvom netradičných aktivít. Jednou z nich bol aj geocaching. Trochu odlišný, než bolo na Slovensku zvykom, no možno práve preto sa u mňa zaradil k jedným z najlepších nápadov, ako prehĺbiť záujem o svoje výrobky a splniť si vlasteneckú povinnosť milovania krajiny.

Na prvý pohľad je jasné, že tento môj blog zanedbávam tak veľmi, ako sa len dá. Už som sa ním vraj niekoľkokrát znemožnil, náreky v tme sa nedajú zrátať a jednoducho píšem ho tak, ako by mi na ňom poriadne nezáležalo. (A malo by?) Každopádne, posledný týždeň som mal chuť písať. Gratulovať. Oslavovať. Rýchlo ma to prešlo.

Tak ma napadlo (hladujúceho večer nad sójovými blbosťami), ako by asi znel recept na úspešný BarCamp. Nájdite vhodné útočisko, povolajte PR čarovnú vílu, vynechajte hokej a dúfajte v zázrak. No, nejdem predbiehať, len trochu opäť poodhaliť pozadie druhého žilinského BarCampu a vôbec jednej soboty, na ktorú tak skoro nezabudnem.

Predošlý fragment ma prinútil zamyslieť sa nad vlastnou závislosťou. Môžem povedať, že mám šťastie – zvolil som si jednu celkom príjemnú. Ako asi tušíš, budem hovoriť o nočnej jazde.