Na prvý pohľad je jasné, že tento môj blog zanedbávam tak veľmi, ako sa len dá. Už som sa ním vraj niekoľkokrát znemožnil, náreky v tme sa nedajú zrátať a jednoducho píšem ho tak, ako by mi na ňom poriadne nezáležalo. (A malo by?) Každopádne, posledný týždeň som mal chuť písať. Gratulovať. Oslavovať. Rýchlo ma to prešlo.
Asi máloktorý vodič na Slovensku sa vyhol zaujímavej správe o tom, že policajný prezident Spišiak vydal pokyn o zverejňovaní hliadok na internete. Forma a výklad sa rôznil a všetci okolo túžobne očakávali, čo vlastne sa o policajtoch dozvieme v stredu, 29. septembra roku Pána 2010. A dozvedeli sme sa toľko, že každé krajské riaditeľstvo si pokyn vysvetlilo po svojom a tak niektorí informovali o presnom mieste a priestupku, ďalší o číslach ciest, no nik nevedel, ako to má byť poriadne.
Po prvom dni chaosu a možných konkurenčných lastovičiek voči oranžovému rádiu s desiatimi pesničkami sme sa dozvedeli, že sa toho oficiálne moc nedozvieme. Redakcie teraz (prostredníctvom TASR) zaplavujú maily hovorcov o tom, že niekde na diaľnici D1 medzi Trnavou a Hornou Stredou jazdí čierne Audi S4. Rovnako užitočná informácia ako odkaz rodičom keď vyrážam v ústrety noci: idem niekam do mesta, neviem kedy sa vrátim, beriem si auto, čau. A teraz, babo raď, keď ma budú zháňať…
Skutočne som chcel úprimne blahoželať Spišiakovi k tomu, že zverejní hliadky polície na internete. Veď aká dobrá kontrola občanov by to bola, keby vedeli o tom, kde ich nadobčania sledujú. Počul som nejaké protesty o tom, že mafia by tak mohla vedieť, kade nemá prevážať mČ tvoly v autách (jasné bro, teraz nemajú najmenšieho tušenia…) alebo o tom, že vodiči by obchádzali úseky s hliadkami.
Úlohu štátu tu zastupuje zatiaľ sloboda médií, ktoré si na tom postavili celý biznis. Vodiči s radosťou nahlásia hliadky, ktoré si môžeme už roky pozerať na internetových stránkach a počúvať za jazdy. Namiesto toho sa podarilo týmto pokynom dostať do úlohy nevesty, ktorú ohendá opísal Pavol Dobšinský. Chcel by som však vedieť, ktorý ženích by si vybral takýto bezzubý informačný servis v 21. storočí.