Keď sa povie “ochrana duševného vlastníctva” mnohým pamätníkom sa možno pred očami zjavia modré varovania známe z kupovaných VHS kaziet a čierne obrazovky, ktoré si poctiví zákazníci odnášajú domov na svojich DVDčkach. Od nezmyselného sloganu “kopírovanie zabíja hudbu” však doba pokročila a biznis okolo si uvedomil, že zmeškal vlak. Preto tiahne do boja s tým, čo ešte ovplyvniť vie – zákony.

Dlho som nemal príležitosť písať ramblingy, pretože o všetkom zmienenom som mal viac celé vety ako útržky myšlienok. Našťastie ma z tejto biedy vytrhol festival Pohoda 2011, ktorý ma (po prvýkrát a verím, že nie posledný) prekvapil v mnohých smeroch.

Tí, ktorí ma poznáte, iste už dobre viete, že sa pohybujem v novinárskej oblasti. Kedysi, ešte ako malý fagan, som si naivne myslel, že prezentované informácie sú pravda – veď, ako by mohol niekto napísať klamstvo. Načo by mu to bolo? Už som vyrástol, ale túžba po pravdivom informovaní vo mne zostala. A preto nemám rád TASR.