Zdalo by sa, že taký internetový moloch, ako Google, to má na ružiach ustlané. Na internete sa po vyslovení jeho mena zohýba skoro každé koleno a tínedžeri namiesto o rýchlych autách snívajú o budúcej práci v tejto spoločnosti. Avšak, nie je všetko také jednoduché. Už po dlhé roky sa Google zmieta s jedným segmentom, v ktorom nie a nie preraziť.

Touto oblasťou sú sociálne siete. Pohľad do histórie nám je svedectvom, že sa o to opakovane pokúšal z rôznych strán, no nie a nie trafiť… do čierneho.

V roku 2004 predstavil Google sociálnu sieť nazvanú Orkut. Tá bola postavená na jednoduchom princípe: priatelia mojich priateľov sú aj moji priatelia a teda na registráciu ste potrebovali pozvanie niektorého už registrovaného člena komunity. Tak malo byť zabezpečené sociálne šírenie a vytvorenie „dopytu“ po produkte, ako niečom výnimočnom, kam sa nedostane každý po pár kliknutiach… ako na Pokec.

žiaľ, tento model v internetovom ponímaní dosť zlyhal. Dnes je to skôr domov pre internetových používateľov z Indie či Brazílie, tú – pre nás zaujímavú – časť internetu tam sťažka nájdete. Predstavy sa minuli realite, ale to sa stáva.

Medzi časom sa na internete objavil Twitter, ktorý svojím konceptom zaujal mnohých. Microbloging  sa videl ako lákavou príležitosťou na vybudovanie veľkej komunity, čo sa pri Twitteri celkom rýchlo poradilo. To nenechalo spať ani konkurenciu a preto vznikla služba Jaiku. Tá krátke 140-znakové správy hnala k novým možnostiam komentovania, zdieľania linkov a podobne, pričom si zakladala tiež na budovaní sociálnych prepojení medzi používateľmi.

Keďže Twitter vyrastal samostatne, obrátil sa v roku 2007 Google na autorov Jaiku a zainvestoval do tohto projektu. Nevieme, čo si od toho sľuboval, niektorí najprv ohlasovali koniec Twittera, pretože Jaiku malo, s Google po boku ako partnerom, prevalcovať tento trh mikroblogov. To, že to nebolo také zelené, ako sa zdalo dosvedčuje fakt, že začiatkom roku 2009 Google odskočil od projektu a bolo po ptákách…

Spoločnosť to však stále nevzdávala a stavila pri ďalšom produkte na tom, čo jej ide celkom dobre – marketing a hlad po technologických novinkách. V roku 2009 je však už aj priemerný používateľ schopný rozoznať, čo sú len reči a čo je realita. Aspoň na chvíľu sa teda podarilo Google rozvíriť vody a vytvoriť masový dopyt po pozvánkach do ďalšej služby: Google Wave.

Vlnky vyzerali dobre. Kým si väčšina ľudí neuvedomila, čo to vlastne je. A že na reálne použitie je to vhodné len v špecifických vyhradených prípadoch, čiže masové nasadenie nemožno očakávať. ľudia prišli, chvíľu sa vlnili ako na štadióne a keď sa predstavenie skončilo, pokojne sa rozišli domov. Bez bitky hostia vs. domáci.

Najčerstvejší pokus sa volá Buzz. Pozrieť sa naň môžu všetci, ktorí majú konto na GMaili, pri prihlásení ponúkne používateľom zapnutie tejto služby. Niektorí to nazývajú Facebookom od Google, mne to pripomenulo omnoho viac koncept Jaiku v inej šablóne (škaredšej, lebo ja mám rád zelenú). Každopádne, ľudia už začínajú byť týchto komunitných výstrelkov presýtení. ľudia orientujúci sa v IT oblasti štebotajú na Twitteri, skupina od teenagerov po dôchodcov sa stretáva a socializuje na Facebooku a decká majú na slovensku dostupný Pokec.

A hoc archív mojich statusových hlášok z GTalku môže byť zaujímavé čítanie, ohlasy okolia dávajú na známosť, že Buzz je len ďalším pokusom Google o prekonanie „kliatby“, vďaka ktorej nevie na internete preraziť so sociálnymi sieťami. Nuž, každý máme svoju achilovku…