Väčšina študujúcej mládeže bude so mnou iste súhlasiť ak poviem, že stužková je slávnosť, na ktorú sa nezabúda. Teda, nezabúda sa na časti, ktoré si pamätáme, tradičný zvyk velí zostať pri zmysloch aspoň do krájania torty. Sem tiež zvykneme pozývať ľudí, ktorí pri nás stáli počas krvopotnej cesty za skúškou nervov („dospelosti“), no problém nastáva v momente, keď sú to ľudia na stovky či tisíce kilometrov vzdialení.

Našťastie máme tú vymoženosť a technológiu existencie v 21. storočí. Toto nám prináša také výhody, ako napríklad internet či živý prenos. Televíziam nerobí problém vyslať dobre zaplatený voz ktorý cez satelit dostane pohyblivé obrázky kam chce, no čo majú robiť mladí študenti s obmedzenými možnosťami a rozpočtom? Zapoja hlavu a vyhľadávač, po chvíli vznikne historické dielo.

Stručne zhrniem: bežná kamera s video výstupom, videokábel z eBay, lacná USB televízna karta, notebook (alebo v mojom prípade netbook), mobil s podporou siete 3G, vhodná ponuka od telekomunikačného operátora a napokon online stream služba. Zhrnuté a spočítané: tieto faktory sa podpísali pod priamy prenos stužkovej študentov 4.AG triedy Gymnázia Kráľovnej pokoja v žiline. Pokiaľ ma pamäť a vyhľadávač neklame, išlo o prvý takýto počin v našich končinách vôbec.

Celá myšlienka vznikla počas rozlúčkovej párty s obľúbenou učiteľkou slovenčiny (oxymoron? :-) ), ktorá opúšťala rodnú hrudu a vydala sa na opačný koniec zemeplochy (som konzervatívec). Nevidieť takúto slávnosť by bola škoda a keďže nebola jediná, ktorá sa nemohla zúčastniť osobne tejto akcie, rozhodnutie zrealizovať prenos aj keby BTSky padali bolo konečné.

Dostať obraz z kamery do počítača (pokiaľ som nechcel použiť biedny webcam) nebolo ťažké, ale ani jednoduché. Moja kamera nebola stavaná na live stream, omnoho radšej zaznamenáva a až potom poskytuje video ako komplet. Tu to žiaľ nebolo možné, veď ako by som stíhal meniť každú minútu DVDčka v nej. Preto som siahol po internete a zistil, že tá nevysvetlená diera na nej je vlastne špeciálny video-out ktorým dostanem živé video. Nájsť kábel, ktorý dokáže exotickú jaskyňu prekonvertovať na ľudsky akceptovateľné pripojenie nebolo zložité.

Ďalší dôraz sa kládol na televíznu kartu, ktorá mala obraz dostať do netbooku. Bežne máte dostupné analógové karty za pár eur, no S-Video už tak štandardné nebýva. No našla sa vďaka ochote jedného žilinského predajcu.

Posledný hlavolam bol horší: ako získať v sále pripojenie na internet dostatočnej kvality a rýchlosti schopnej pokryť živý stream videa po dobu takmer desiatich hodín? Všetky káblové a optické alternatívy boli vylúčené, zostali nám teda bezdrôtové technológie. Kto v žiline skúšal WiFi poskytovateľov vie, že od nich stabilitu a rýchlosť čakať nemôže. Oslovil som preto mobilných operátorov. Tých troch našich.

O2 nemá 3G sieť a pri ich technických podmienkach by som nerealizoval ani rádio, nieto video. Do pobočiek Orange aj T-Mobile som preto prišiel s jednoduchou požiadavkou: chcem rýchly mobilný internet na jeden deň (mesiac) s čo najvhodnejšou rýchlosťou pre prenos videa a pokiaľ možno malým poplatkom. Prístupy predajcov boli diametrálne odlišné.

T-Mobile ma odbil hneď na začiatku. Ak sa nechcem viazať (24 mesiacov!? kvôli jednej stužkovej!?) alebo platiť horibilné sumy, tak pre mňa nemajú vhodnej ponuky. Som ich zákazník od roku 2002, no na tento prístup som si napodiv nezvykol.

V Orange ma čakalo prekvapenie. Pri prvej konzultácii mi pracovníčka predstavila ich ponuku a snažila sa nájsť niečo vyhovujúce mojej atypickej požiadavke. Aj sme našli, za polovičnú cenu, ako ponúkal T-Mobile. A keď som o pár týždňov prišiel podpísať zmluvu, ponúkol mi iný predajca ešte výhodnejšiu alternatívu – Internet na doma. Za týmto balíkom sa skrýva 5 GB dát po ktorých prenesení neplatíte navyše, len sa zníži rýchlosť.

Zvyšky matematiky mi hovorili, že počas prenosu vyrobím traffic približne 2 GB. Možno trochu viac možno menej. Každopádne nechcel som brať balík „na doraz“, kde by som po možnom prekročení riadne zaplatil. Slovo dalo slovo a napriek tomu, že na internete nájdete množstvo nadávok na toto pripojenie, provider nesklamal.

Samotný prenos bol takmer bezproblémový. V rámci šetrenia som zvolil službu uStream.tv, pre zvýšenie kvality videa zas rozbehal Flash Media Encoder a využil ponuku servera na takýto prenos. Oplatilo sa. Pozvaným rozoslali prístupové údaje, ja som ich spromoval na Facebooku a už len preniesol spomienky maturitného ročníka celému svetu.

Po konci viem bilancovať: prenos sledovalo 103 divákov (čo je na minimálne promo a obmedzený prístup k prenosu krásne číslo), samotná slávnosť dopadla celkom dobre. žiadne veľké trapasy, ľudia sa bavili a ja som medzitým sledoval ohlasy online komunity. Tá tiež miestami oplývala radosťou a teda na konci som hodnotil tento pokus za viac než úspešný.

„Moji“ študenti, ako ich zvyknem volať (lebo s nimi trávim niekoľko hodín týždenne pri príprave na maturitu z informatiky), sa ukázali svetu. Dokážu robiť veľké veci aj napriek tomu, aké skúsenosti či vek majú. Ich pomoc pri prenose bola výrazná no odhliadnuc od technickej stránky veci, nedokázal som skrývať dojatie na konci slávnosti, keď stáli nastúpení v kruhu a s čerstvými zelenými stužkami nádeje spoločne spievali o tom, že navždy sa zachová v pamäti stužková, keď sa nesmelo tvárili tak dospelo. Tá ich stužková, aj v archíve online streamu.