Čas je cynik. Minimálne taký, ako ja, ak nie aj väčší. A, priznávam, z času na čas ma ten čas prekvapí svojou rýchlosťou. Je to skromných 10 dní (vrátane najkratšieho) od posledného článku a veštba z liateho olova sa napĺňa. Dnes však nebudem čisto mediálny, lebo Vianoce.
Je málo období v roku, na ktoré sa masovo tešia veľké skupiny ľudí. A hoci išlo najskôr o pohanské sviatky, dnes sa spájajú vo výraznej miere s kresťanstvom. A hoci sa dnes spájajú vo výraznej miere s kresťanstvom, nerobí problém sláviť ich (nejakým spôsobom) aj pravoverným ateistom.
Ešte včera som v škole filozofoval nad tým, že nie je cítiť vianočnú atmosféru a dnes som ju naberal doslova lopatou na exkurzii s mojim gymnáziom. Pojem „český venkov“, nočné prehliadky hradov a zámkov či zaujímavé informácie o tradíciach vianočných stromčekov jednoznačne pomohli vo mne nakopnúť vnútorný mechanizmus pripomínajúci sviatočné obdobie.
Z idylky ma – ako inak – vystrelila nová správa. Vlastne ich bolo niekoľko. Od pozitívnych (od makroekonómie mám už pokoj), cez tragikomické (istá telebrita je odkázaná už len na YouTube, lebo dokonca ani JOJ jej nedá priestor) po drtič vianočnej idylky značky Martina.
Mám pocit, že rok 2010 sa stal prelomovým najmä z pohľadu sebectva: mnohé spoločnosti sa rozhodli posunúť žmýkanie vlastného zisku na úroveň, ktorá nemá ani najmenšie spojenie s pôvodným významom. Blahoprajná pohľadnica (sorry, som ja ale starec: e-mail!), ktorá želá všetky tie otrepané veci, na fotke je produkt firmy a pod želaním dopísaná cena výrobku a adresa pre jeho objednanie (grc) sa ukázala ako predvoj ďalšieho boja o peniaze človeka – miliónu.
Keď totiž rodina vstane od štredrovečerného stola, rozdá očakávané ponožky, trenky a podobné záležitosti a usadne k televízii, neuvidí nejakú rozprávkovú klasiku, ale farmárku Martinu, ktorej osobnosť musí žiariť cez obrazovky aj v tento čas (uznajte, tu už slovo grc nestačí – mám nové: thajská sračka). Akoby som nevaroval… Keby niekto ešte nemal dosť, tak tu máme aj „Božie Vianoce„.
Na záver chcem aj touto cestou zaželať všetkým čitateľom (pravidelným i občasným) požehnané Vianoce. šťastie je komodita pochybná, zdravie nie je všetko, rozmery darčekov sú irelevantné a preto prajem len krátko: lásku.