Keď sa v roku 2006 schyľovalo ku komunálnym voľbám, stála moja rodná žilina pred vážnou výzvou. Mesto ovládané jedným človekom cez jeho blízkych spolupracovníkov totiž nie je možné len tak ľahko vytrhnúť z bežného diania a zasadiť do úplne novej situácie. Aj keď sa nádej črtala…
S odstupom času ďakujem Bohu za to, že v tom čase som nemohol voliť. Lebo dnes by som si svoj krok vyčítal. Ivan Harman, vtedajší Slotov protivník stavil na správnu kartu: antikampaň proti známemu milovníkovi alkoholu a mierne výrečnejšiemu politikovi sa ponúkala sama. Zabrala. (Aj na mňa, sypem si popol na hlavu.) V podstate bolo jednoduché znegovať všetky vyhlásenia jednej strany a výhra bola vo vrecku. Prešlo už vyše dvoch rokov a preto by bolo načase obzrieť sa, čo sa za ten čas v žiline udialo.
Pre porovnanie sľubov a skutočnosti použijem vyjadrenia z online rozhovoru na Pravda.sk, ktorý sa uskutočnil po komunálnych voľbách, v ktorých zvíťazil Ivan Harman. Odpovedal na rôzne konkrétne otázky, jeho slová sú však plné univerzálnych prísľubov.
Parkovanie v žiline – parkovací systém je peknou ukážkou toho, ako vytĺcť peniaze z každého centimetra v meste. Ak idete do centra žiliny autom, pripravte si peniaze, platiť rozhodne budete. Toto bolo zavedené už za Slotu, sľub nového primátora bol takýto: „Dnešný systém parkovania zásadným spôsobom prehodnotíme. Považujem za neprijateľné, aby obyvatelia žiliny platili za parkovanie svojich automobilov pod vlastnými oknami bytov.“ Hádajte čo? Platíme do dnes…
AuPark na štúrovom námestí – večná to kauza a tČ ň v oku. Z pôvodného námestia a parku sa stala najprv ohradená diera, ktorá zhltla veľkú časť pre chodcov a návštevníkov. „Moja predstava je, aby Aupark v žiline bol, ale na inom mieste. V týchto intenciách sa už pokúšam jednať s investorom. Verím, že riešenie, ktoré nájdeme, bude výhodné pre žilinčanov, mesto žilina a investora,“ povedal Harman. Chodím okolo takmer denne a veru pekná betónová ozruda nám rastie v centre. žiaľ, nie jediná.
Ničenie zelene – „Zeleň v žiline dramaticky ubúdala, za posledných desať rokov zmizlo cca 10 hektárov zelených plôch v meste. Moja predstava je zachovať a rekultivovať aspoň to, čo zostalo a rozšíriť ďalšie zelené plochy v centre.“ No hej. Asi preto sa predáva pozemok pod Mestským úradom, známy park Na studničkách. Očakávame ďalší multifunkčný objekt, ktorý bude mať mimochodom na balkónoch kvietky. Krááásne.
Možnosti športu a oddychu – Ani tejto téme sa nevyhli otázky. žilina v tom čase dosahovala pekné športové úspechy na vysokých miestach. Nový primátor sa k tomu postavil jednoznačne: „Mesto bude podporovať šport, dokonca máme v pláne podporovať šport viac ako doteraz. Musí sa však zmeniť systém. Máme v úmysle viac investovať do masového športu a do vytvárania podmienok na trávenie voľného času pre deti a mládež.“ Výsledok? školy dostávali lístky zadarmo, aby sa naplnil štadión. športovú činnosť organizovali prevažne občianske združenia, aj tie sa potýkali s veľkými prekážkami. Rovnako sme dali zbohom športovej hale, ktorá sa zmení na ďalšie centrum v ktorom si budete môcť popri tlačení piateho hamburgeru pozrieť ľudí hrajúcich squash. Koho by zaujímal dáky futbal či basket…
Nové stavby – mnohých trápili aj stavby, ktoré začínali rásť ako huby po daždi. Výdatnom daždi. Mnohokrát až príliš okatá benevolencia pri vydávaní stavebných povolení, schopná prižmúriť oči pri určitých investoroch. Preto sa nový primátor dušoval: „Určite sa v žiline bude dodržiavať zákon, čiže absolútne vylučujem, že by sa dalo stavať bez platného stavebného povolenia.“ Popritom zavádzal úrad hlavného architekta, ktorému mali podliehať záležitosti ohľadom územného plánu. Dnes je realita veselá: stavby pokračujú, vznikajú nové. Napriek platným záväzným dokumentom sa stavia hlava nehlava. Prejdite sa po žiline: jedno veľké stavenisko. Dokonca ani najznámejší pohľad – na Farský kostol a schody už nie je to čo býval – vedľa rastie ďalší kolos.
Autobusová stanica – precestoval som toho dosť, aj autobusmi. žilinská stanica je miestom, za ktoré sa pred inými návštevníkmi brutálne hanbím. Čno, „žilina si zaslúži slušnejšiu autobusovú stanicu.“ Ale kedy? Návrhy už boli. Vlastne, dnes už mala stáť…
Zanedbané prímestské časti – bývam v jednej, priam ukážkovej časti, kde je viditeľný sľub: „Urobím všetko pre to, aby aj prímestské časti sa cítili súčasťou žiliny.“ Človek sa cíti ako obyvateľ krajského mesta, keď mu v jedno ráno zmizne voda zo studne, pretože vodovod sa stále presúva a presúva. Vyjde z domu, prebrodí sa cez niečo vzletne nazvané cestou (známym odporúčam parkovanie pri hlavných cestách, keďže uličky sú natoľko rozdrbané, že tlmiče na vás podajú po pár prejazdoch trestné oznámenie). O činnosť sa starajú najmä iniciatívni ľudia tej ktorej časti. Tomu sa hovorí pocit…
Na záver, asi tušíte, musím vyjadriť jednoznačné sklamanie. Radnica neodpovedá na e-maily (mnohým ľuďom), praktiky, ktorých sa občania snažili zbaviť pokračujú. Za parkovanie stále veselo platíme, AuPark sa začína podobať na budovu a vôbec – dnes by som do žiliny na prehliadku nezavolal ani úhlavného nepriateľa. Vysmial by ma totiž, aké rozbité je celé mesto. A (nielen) ja som chcel krajšiu žilinu!