Vážený pán súdruh minister zbojníčenia, obraciam sa na Vás v pokornej prosbe, ktorá by celej vládnej garnitúre priniesla ďalší demokratický bodík k dobru. Sami dobre viete, že v tomto pochmúrnom predvolebnom období padne takáto služba dobre ako pivo po dosiahnutí vrcholu (napríklad Kráľovej hole).
Prejdem však veci, keďže môj čas je drahý asi tak, ako Váš. V ostatnom čase média informujú o skutočnosti, že futbalové zápasy sa začínajú vymykať z rúk a príslušníci Polície tak musia zasahovať voči športuchtivým fanúšikom, ktorí vlastne nič zlé nerobia, veď čo nás po pár rozbitých podnikoch a papuliach. Aby sme sa pochopili, nesťažujem sa na tieto aktivity, ktoré tak nejak patria k všeobecne uznávanému štandardu národnej hrdosti, pretože kto neskáče nie je Slovák a my na to máme, nie sme zlí a čo i len dušu dáš v tom boji divokom!
Narovinu: navrhujem, aby sa (opäť, veď je to už národný zvyk) zmenili tlačivá daňových priznaní tak, aby si poplatník mohol zvoliť, ktorým oblastiam chce zveriť svoj desiatok. Ja napríklad by som uprednostnil školstvo. Náklady vynaložené na zberbu ničiacu štadión si viem predstaviť efektívnejšie využité pri vydávaní učebníc, pretože hoc‘ máme krásne „svätostánky“ (pfuj) športu, naše deti sa už druhým rokom nemajú z čoho učiť! Ono, nemajú sa už dlhšie, ale teraz už nepomáhajú ani tie pozostatky socialistických knižiek, ktoré ešte nezožrali myši a zub času.
Verím, že môj návrh prijmete a presadíte výmenou za môj voličský hlas v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Dali by ste tak mnohým uvedomelým občanom možnosť aktívne sa podieľať na rozvoji konkrétnych oblastí nášho žitia bez pocitu márnotratnosti a rozhadzovania peňazí za skutky jednotlivcov, ktoré nemôžeme zo svojej pozície ovplyvniť.