To, že na xichtoknihe vzniká denne enormné množstvo skupín, z ktorej je potrebné patriť asi to 0,0001 denne, no vďaka primitívnemu sociálnemu inžinierstvu sa šíria ako mor, je asi známe. Bežne sa nad nimi nepozastavujem, no dnes som narazil na jednu… doslova vyzývajúcu aby som sa pridal, pretože mi hovorila z hlbín duše, ktoré sa inak hanbím verejne priznať.
Mnohí školopovinní sa tam združujú, aby pod názvom „Díky M.Hattala za „y“, nesmierne si tie diktáty užívam…“ spoločne bedákali nad nelogickosťou a kostlivcom pod posteľou v podobe písmena ypsilon. Samozrejme som sa pridal, no asi ako jeden z mála úprimných ľudí skutočne vďačných Hattalovi za tento krásny element jazyka slovenského.
Je mi jasné, že predošlá veta bola vstupenkou do klubu nenávidených (slovenčinárov a jazykárov), pretože normálny človek by predsa nemal ovládať gramatiku jazyka svojho! Jazyk sa však neučí (najmä ten materinský) čistým bifľovaním, ale používaním. A ako inak používať písané slovo? Čítaním a písaním… Také jednoduché.
Nedávno som na jednom z cvičení teórie komunikácie rozprúdil živú diskusiu, počas ktorej som sa snažil vyvrátiť mylný názor, že deti čítajú menej. Stotožňujem sa s Perohryzom, podľa ktorého je ústup kníh v podstate dobrý. Nebudem opakovať a menovať, čo všetko dnes decká čítajú, zoznam nájdete v odkazovanom článku. Podstatný je však podľa mňa iný rozmer.
Keď sa už prechádza od čítania kníh k internetu, SMSkám a podobne, zišlo by sa dať si trochu pozor na klávesnicu. Knihy pred vydaním prechádzali korektormi a preto sa minimalizoval počet chýb. Dnes, naopak, prichádza trend čo najrýchlejšieho publikovania, takže nikomu neprekáža, ak je text dostupný online plný chýb. A tu hľadám aj prvotné dôvody problémov s ypsilonom, ou, ov, s, z aj ostatnými chalanmi, tak často sa tlčúcimi o naše klávesnice.
Diky ti, Martin, za ypsilon. Fakt! Nuž prihoď ešte čosi… Addon do FireFoxu.