Uplynulú nedeľu som sa opäť zhodou niekoľkých okolností vyskytol na mieste, kde ma bežne nenájdete. Futbalový štadión v žiline predstavoval nový prírastok – kaplnku, ktorá má podľa ľudí prikladajúcich ruku k dielu vraj povzdvihovať úroveň u nás. Vraj…

Samotné svätenie prebehlo bez problémov. Diecéza dostala lístky zadarmo, ktoré rozdala a jeden sa dostal náhodnou kľukatou cestou až ku mne. Na štadióne boli v presile skôr usporiadatelia (čiže SBSka), pri mrholení sa v kaplnke tlačil sprievod s biskupom, niekoľko politických tvárí, ktoré sa vynorili ako huby pred voľbami a nemohli chýbať v bleskoch fotoaparátov a objektívoch kamier.

V jednom z nich som skončil aj ja. Ȉlovek futbalu neznalý, aj keď mi je Boh svedkom, že som sa pokúšal o rozvoj aj po tejto stránke. No keď to nejde, tak to nejde. K podstate veci: nemenovaná televízia vystrihla časť môjho vyjadrenia, v ktorom som prejavil zbožné želanie, aby táto kaplnka priniesla na štadión viac kultúrnosti. To, že som pokračoval konštatovaním, že sa tak pravdepodobne nestane, už nezaznelo. Pravda, ideovo sa to nehodí, nadávať našim fanúšikom. Veď z ich peňazí žijeme a kČ mime naše futbalové súhvezdia.

Ȉo ma však prekvapilo bola rýchlosť, akou sa moje zlé predtuchy naplnili. Sotva dve hodiny po vzletných ideáloch a slovách sa na tribúne presne oproti kaplnke predviedli fanúšikovia Slovanu, ktorí sa (na protest proti nepriaznivému stavu) rozhodli prejaviť tou časťou tela, kam slnečné lúče tak často nepadajú. V duchu som len bol rád, že ich nohavice vďaka studenému vetru zostali pripásané na správnom mieste. O tom, že počas skandovania zaznievali kvalitné vulgarizmy patriace k základnej výbave športovca nemá zmysel písať.

Pýtali sa ma ešte jednu vec vtedy: či sa niekedy pôjdem do tej kaplnky pomodliť za úspech našich. Odpovedal som jednoznačne nie. Prečo? Ak majú vyhrať, tak vyhrajú aj bez toho, aby niekto využil situáciu. Každý chodí prosiť len keď je zle, v momente, ako je dobre, zabúdame na to, že sme v tom neboli sami. Pravda, ľahké je hodiť problémy inému a úspechy zožrať sám aj s dezertom. A tiež: kto by sa dokázal sústrediť na modlitbu v kaplnke s výhľadom na zadky fanúšikov?