Nie je to tak dávno, čo som prišiel do miestnej knižnice, usmial sa a položil preukaz na pult. Trochu symbolicky (a nečakane) som sa prišiel rozlúčiť s papierovými knižkami, radmi políc, ktoré vyzerali, že sa zrútia ak do nich vložíte späť aj len brožúrku o starostlivosti o psa a nekonečným čakaním na vrátenie titulu, ktorý som túžobne očakával a kontroloval jeho prítomnosť cez internet. Bral som túto „svätyňu“ ako niečo, čo mi má poskytnúť zážitky ASAP.
Ihneď po tom sa vo mne vynorila otázka, čo budem čítať. Na internete sa s trochou úsilia (a otázok na správnom mieste) dá dostať k rôznym publikáciám, no človek je z toho množstva a neprítomnosti knihovníka pre prípad otázky „Čo odporúčate?“ trochu dezorientovaný.
Reklama na túto knižku, akú jej robí autor, je zvládnutá na výbornú. Nepoznám internetovo sčítaného človeka, ktorý by za posledný mesiac o Homo asapiens aspoň nepočul. A keď Rado Ondřejíček na Twitteri napísal, že je už v predaji aj elektronická verzia, neváhal som ani sekundu. Všetko prebehlo naozaj ASAP, od objednania po upload do iPadu prebehlo pár minút.
Mám pocit, že teraz by som mal začať klasickú recenziu a rozobrať autorov štýl, vplyv prostredia na jeho tvorbu, mieru personifikácie s osobami a hľadať tam nejaké nelogické súvislosti, ako sa mi to darí takmer pri každom kreatívnom produkte, ktorý chytím do rúk. Po dočítaní však musím povedať, že toto nebola klasická kniha a preto ani nebude možná klasická recenzia. (Odovzdajte tento môj odkaz budúcim učiteľom slovenčiny: nevČ tajte sa v povrchných prejavoch jazyka a choďte k podstate problému, ktorý opisuje autor. Možno tým ušetríte pár asap životov.)
Na začiatku som mal pocit, že knihu zhltnem za pár dní, ako to robím pri čítaní populárnej literatúry bežne. Pár kapitol mi však stačilo na to, aby som si dával prestávky. Niekedy v rádoch hodín, inokedy dní. Rozhodne nemôžem uprieť zmysel pre pekné vykreslenie situácie, ktorú dnes zažíva množstvo ľudí – rukojemníkov svojich termínov, stretnutí a excelovských tabuliek, v bunkách ktorých sa odohrávajú celé životy, nemilosrdne vyhodnocované zástupom vzorcov, predkladané supervízorom. Keď k tomu pridáte trochu osudovej lásky, rodinu a staré priateľstvá, dostanete do rúk diagnózu, ktorej priebeh a dôsledky vystihuje celý dej.
Neviem, či to Rado zamýšľal, keď začal túto knihu propagovať najmä medzi ľuďmi, ktorí sa termínom ASAP oháňajú pravidelne, ale v mojom prípade sa mu podarilo čiernym na bielom nahlodať zopár otázok o životnom štýle. A keď som posledné kapitoly čítal práve v momentoch, keď som nervózny o tretej ráno nemohol spať, nenašiel som pokoj, kým som nezačal opäť budovať vzťahy, ktoré som pod ťarchou termínov a situácií viac či menej strácal. (Vedia, o kom je reč… A že som to myslel vážne.)
Na záver sa priznám s tým, že by som Homo asapiens nechcel aj chcel. V prvom prípade by to potvrdilo len staré známe fakty, v druhom by som mohol nájsť aspoň chvíľu pokoj. Význam pochopia tí, ktorí knihu čítali – ostatným neupriem možnosť vychutnať si ju naplno. Čítať na webe ju môžete začať aj hneď a zohnať ju dnes skutočne nie je problém ;-)